Opozícia dostala od Roberta Fica dar z nebies. Už druhý za dva roky. Tým prvým bola jeho kandidatúra na prezidenta, tým druhým je záchrana Širokého a útok na Jána Figeľa. Robert Fico práve určil prvú tému budúcoročných parlamentných volieb.
Je to ako v tom vtipe: Príde Fico do parlamentu, v ruke má dva papiere. Toto sú zákony, ktorými Smer pomáha Slovákom, hovorí zvučným hlasom. Na druhom papieri má zoznam ich mien.
Ficove predvolebné balíčky a zľavy pomohli desiatkam a stovkám tisícom ľudí. Keďže neplatia za vlak a ďalšie služby, opozícia im nedokáže vysvetliť, aké dôsledky to môže mať pre krajinu. Teraz im však dokáže presvedčivo vysvetliť, prečo to Smer robí: nie kvôli nim, ale kvôli sebe a kvôli Širokému. Im ide o desiatok pár eur, jemu ide o desiatky miliónov eur. Preto sa musia udržať pri moci.
Robert Fico je najtalentovanejší politik svojej generácie. V politike je už dlhšie, ako Vladimír Mečiar a čo nevidieť bude dlhšie aj ako Mikuláš Dzurinda. Dokázal vládnuť v koalícii s luzou, aj úplne sám, bez koalície. Teraz mohol ukázať, že dokáže preformátovať volebné tábory – napríklad tým, že vytvorí vládu s Bugárom alebo Figeľom. Fico dokázal opozícii vnútiť svoje témy, ale keď sa to hodilo, opozičné témy pokojne prevzal a ťažil aj z toho. Väčšieho suveréna slovenská politika po roku 1989 nemala a nemá.
Lenže. Lenže Robert Fico je tiež len človek. Nie je to stroj. A každý človek má aj svoje slabosti. Ficova najväčšia slabosť je on sám, to bol odkaz prezidentských volieb. Nepochopiteľne kandidoval a prehral.
Teraz ukazuje druhú slabosť: myslí až príliš stranícky.
Politik má myslieť na svoje prežitie v politike a musí myslieť aj na svoju stranu. Ale existuje kategória politikov, ktorí si môžu dovoliť myslieť na niečo viac, a stranu aj svoju kariéru preto riskovať. A takým politikom Robert Fico nie je.
Odvolanie Jána Figeľa je darom najmä pre KDH a Jána Figeľa osobne. Robert Fico si ho vybral za svojho arcinepriateľa, o niečom takom musí každý opozičný politik snívať. Je len otázkou, či to KDH dokáže využiť. Stretol som nedávno niekoľko mládežníkov zvnútra KDH, rozprával sa s významným nestraníckym politikom, ktorý zvažuje vstúpiť do tejto strany. A hoci je táto strana mnohým smiešna, a často právom, dostáva práve ďalšiu šancu.
Figeľove odvolanie je darom aj pre opozíciu. Rado Procházka nepochopiteľne ignoroval veľké témy tejto krajiny a snažil sa zboku nastoliť tie svoje, akoby bol vo vláde, a nie v opozícii. Igor Matovič sa zabával a Béla Bugár hibernoval. Opozícia nemusí byť na jednej kandidátke, v skutočnosti je len dobre, keď kandiduje rozdelená, je tak silnejšia. Zjednotiť ju môže aj niečo iné, napríklad spoločný nepriateľ a spoločná téma. Kým nezačala schôdza o odvolávaní Figeľa, nemala jedno ani druhé, teraz získala oboje. Opozícia možno nevie bubnovať najlepšie, ale jej rytmus sa začína zjednocovať. Figeľ, Procházka, Bugár a Matovič majú dostatok času aj síl, aby svoje strany do volieb vylepšili a opozičnú politiku oživili. Figeľ môže so silným menom oživiť svoju šedivú a spomalenú stranu, Procházka azda konečne zaujme miesto v hre, Bugár sa zobudí a Matovič ponúkne miesto na svojej kandidátke pre Lipšica a Sulíka. Politický planktón zahynie a hladina sa prečistí.
Či to bude stačiť na vládu dnes ťažko povedať. Ale Slovensko je krajina, ktorá má rada dlhé zimy a rýchly útok vpred.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.