Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď hipsteri robia politiku

.fero Múčka .názory

Spotrebné dane nemôžu za váš drahší benzín, odkazujú analytici ministerstva financií. Tak sa na to pozrime.

Fero Múčka

Pred pár mesiacmi som sa v texte Keď naši hipsteri robia policy zmienil o mentálnom nastavení štátnych analytikov. Nepretieklo veľa biokávy cez šálikmi omotané krky a máme tu prípadovú štúdiu, ako sa cez analytické výstupy robí politický marketing. Nieže by to bolo prvý raz, ale tento raz to bolo zvlášť hlučné.

“Spotrebné dane nemôžu za váš drahší benzín.” Odkázal Inštitút finančnej politiky, keď publikoval štúdiu o tom, ako fungujú ceny benzínu. Spočítal, že keď benzín na trhoch zdražie, takmer okamžite zdražie aj na našich čerpačkách (“cena stúpa ako raketa”). Naopak, keď benzín zlacnie na trhoch, na čerpačkách cena klesá pomaly (“cena klesá ako pierko”). Analytici hneď aj navrhli policy: štát by mal intenzívnejšie kontrolovať cenu benzínu. Výskumu sa dostalo veľkého mediálneho pokrytia (Pravda, SME, Denník N, Trend).

Benzín je u nás horúca téma. Hlavne preto, že keď sa vyberieme do nášho EU zahraničia, s veľkou pravdepodobnosťou natankujeme lacnejšie tam. Zvlášť vypuklé to bolo koncom minulého roka, keď ceny v zahraničí prudko klesali a tie naše sa dlho nie a nie pohnúť dole.

Analytici minfinu vynaložili veľa úsilia, aby spočítali, s akým oneskorením reagujú naše čerpačkové ceny na pohyb cien na burze. A potom vynaložili veľa úsilia, aby napchali kocku do guľatej formy.

.o čo ide?

Koncom minulého roka bola cena nášho benzínu neprimerane vysoká. Benzín bez dane, z ktorého majú čisté tržby čerpačky, bol výrazne drahší, ako priemer v okolitých krajinách. Odvtedy sa to zmenilo. Dnes je náš benzín bez dane výrazne lacnejší, dokonca najlacnejší v EÚ. Tak ako bol v zime výrazne vychýlený na drahšiu stranu, tak je dnes výrazne vychýlený na lacnejšiu stranu. (Vychádzame z tej istej databázy cien, ako IFP).

Analytici okrem toho, že spočítali časový odstup, s akým reagujú tunajšie ceny na pokles, predostreli aj prepočty predraženia benzínu za posledných 14 mesiacov. Z tejto pasáže sa očakávane stal hlavný mediálny mesidž štúdie.

No terajšie obdobie, keď je kyvadlo prudko vychýlené na lacnejšiu stranu a (s očakávaným oneskorením) koriguje prechádzajúce vychýlenie, už nezaznamenali. Pričom v čase publikovania ich štúdie bolo jasné, že korekcia je už tu a že je výrazná. Jednoducho, analytici začali merať, keď raketa vystrelila hore. Keď sa zmenila na pierko a začala padať, prestali analytici merať.

Ale pierko padá ďalej. Keby sme do ich prepočtov pridali posledné týždne, ktoré ich štúdia už nezachytila, posun v priemernej cene za meraných 14 mesiacov by už bol viditeľný a pierko ešte padá.

Inými slovami, ak je korektné robiť policy závery (“viac štátnej kontroly u predajcov”) z obdobia, keď sa kyvadlo vychýlilo na jednu stranu, bude korektné robiť policy závery aj z obdobia, keď je kyvadlo vychýlené opačne? Nevadí, že to budú opačné výsledky?

Jediná relevantná informácia ohľadom cenovej úrovne nášho benzínu je dlhodobejšia odchýlka ceny palív v porovnaní so susedmi. Tá je podľa analytikov 1,2 percenta z ceny benzínu bez dane. To robí 0,7 - 0,8 centa za liter. (Výraznejší rozdiel vidno pri nafte - 2,7 percenta, no jej konečná cena je dlhodobo na úrovni priemeru EU susedov, takže voličov to tankuje menej).

Pointa je, že hlavný faktor, ktorý náš benzín citeľne predražuje, sú práve spotrebné dane. Napríklad dnes máme najlacnejší benzín bez dane v celej EU. No po započítaní spotrebných daní máme najdrahší benzín v strednej Európe.

IFP v štúdii spomína rozhorčenie vodičov nad cenami benzínu. A ako odpoveď ponúka štúdiu o faktore, ktorý sa na predražení podieľa okrajovo a zastiera pointu toho, čo má násobne najväčší vplyv na predraženosť nášho benzínu - spotrebné dane...

Nerobím si ilúzie o našich benzínkach, neprekvapilo by ma, keby sa zistilo, že pančujú benzín riedenou sódou. Myslím si svoje o Slovnafte a ľuďoch za ním a nevadí mi, keď sa do nich Fico občas navezie, keďže tiež majú svoj podiel na našej vyššej cene benzínu. No ich špekulácie majú na ceny benzínu oveľa menší vplyv, ako ste si mysleli, keď ste si o štúdii IFP prečítali v novinách.

Policy hipsteri ministerstva financií tento týždeň vďaka dôvere (naivite) médií cielene vyvolali zdanie, že za naštvanosť voličov z predraženého benzínu môže niečo viac ako daňová politika štátu. Politickou objednávkou a podsúvaním nesprávnych interpretácií vlastných prepočtov zabili výsledky zaujímavej úvahu o fungovaní cien palív na maloobchodnom trhu.

.prečo ma to trápi

Až tak veľmi ma netrápi, že sa vláda v rámci politického marketingu triafa do predajcov benzínu a napísal som, prečo. Problém je inde: Verejná debata v skutočnosti znesie len niekoľko policy tém a je len pár inštitúcií, ktoré ich vedia prinášať. IFP je jednou z nich. Nie je preto jedno, čím zahlcuje verejnú debatu. IFP je jediný inštitút, ktorý má kapacity aj politické krytie na to, aby sa pustil do analýzy stámiliónových mrhaní v zdravotníctve, v eurofondoch…. ale tam riešia, či má štát zasahovať do ceny benzínu, aby ho zlacnil o pol centa za liter. Pred dvoma týždňami zasa v štúdii riešili, že veľké firmy asignáciou dvoch percent z daní podporujú vlastné nadácie a robia si tak reklamu. Ok, poďme si na to posvietiť, ale ako na 453. vec v rebríčku dôležitosti tejto krajiny.

A teraz sa môže začať diskusia, že si nevážim vzdelanie a profesionalitu matlabistov v štátnej správe a že viac policy paperov rovná sa lepšie Slovensko.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite