Keď pred dvoma rokmi valcovala rebríčky predajnosti v kníhkupectvách prvá z trilógie 50 odtieňov sivej, ani zďaleka sa nezdvihla taká vlna nenávisti a posmievania, ako sa to deje teraz, keď do kín celého sveta dorazil film natočený s rozpočtom 40 miliónov dolárov, pričom celosvetovo tržby okamžite presiahli desaťnásobok. Iste, prelúskať sa hrubou extrémne zle napísanou knihou, aby sa na ňu dalo brýzgať, je niečo celkom iné, ako skuknúť akýkoľvek zlý dvojhodinový film. Lenže aj tak sa k filmu nenávistne vyjadrujú aj tí, čo ho nevideli.
Na to, prečo práve toto podpriemerné dielo získalo tak mohutný ohlas, som sa snažila prísť už pred dvoma rokmi v článku Iba porno pre mamičky? a teraz, po premiére filmu sa o to isté pokúsil Juro Malíček. Jeho článok Niekoľko odtieňov banality nájdete v aktuálnom vydaní .
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.