
/Foto: Boris Németh/
.kedy ste sa rozhodli, že budete novinárkou?
V rodine to nemám, hoci obaja rodičia pracovali v Českej televízii. Otec sa ako dramaturg venoval prírodopisným a náučným programom, mama športu. Keď som však ako 16-ročná zháňala brigádu, otec ma priviedol do jednej novinárskej krčmy a zoznámil ma s človekom, ktorý vtedy pracoval pre denník Práca. Ten mi odporučil, aby som to skúsila radšej v Mladej Fronte Dnes. Na začiatku som nosila faxy a robila také dievča pre všetko. Občas mi dali napísať aj nejaký článok, niečo ako čiernu kroniku. Zrejme som sa osvedčila, keďže ďalšie leto ma vzali znova. Po maturite mi ponúkli miesto v domácej redakcii novín.
.v žurnalistike ste od roku 1991. Ako dlho trvalo, kým sa z elévky stala plnohodnotná novinárka?
Bolo to veľmi rýchle. Po páde komunizmu boli redakcie vyprázdnené, takže ľudia ako ja robili hneď od začiatku na témach, ku ktorým by sa za normálnych okolností dostali za desať, možno pätnásť rokov. Boli sme hodení do vody, všetko sme sa učili za pochodu. Bola to vynikajúca škola, navyše som mala šťastie na ľudí, od ktorých som sa učila.
.jedným z vašich šéfov v Mladej Fronte Dnes bol aj Petr Šabata. Viete, čo robí dnes?
Viem, že pracuje pre denník SME, do ktorého vstúpila Penta.
.čo si o tom myslíte?
Na to sa musíte spýtať Petra Šabatu. (Smiech.)
.neprekvapilo vás to?
Neviem, čo ho k tomu viedlo, respektíve, aké podmienky si stanovil. Nebolo by preto úplne fér, keby som to hodnotila.
.pamätáte sa na na svojho prvého “sólokapra”?
Jasné. Napísala som článok o tom, že významné české banky brali do zálohy nahodnotené drahé kamene. Vtedy som ešte nevedela, o aký veľký podvod ide. Množstvo ľudí to aj spochybňovalo, pretože neverili, že niekto môže byť taký hlúpy, že si neoverí skutočnú hodnotu tých kameňov a poskytne za ne mnohomiliónové úvery. Po desiatich rokoch sa však ukázalo, že to bolo asi 20 miliárd korún.
.aké to malo dôsledky?
Predstavitelia bánk sa v tom pochopiteľne nevŕtali, pretože by to škodilo ich reputácii. Neskôr sa tým zaoberala aj polícia: viem, že zopár ľudí skončilo aj pred súdom, určite však neboli potrestaní všetci.
.na Slovensku sme mali v 90. rokoch problém s Vladimírom Mečiarom, čo pocítili aj mnohí novinári. Viacerí čelili fyzickým útokom, vybuchovali im autá. Zvonku sa zdalo, že u vás bola vtedy takmer nuda. Naozaj to bola taká selanka?
V porovnaní so Slovenskomto bolinaozaj zlaté časy. Vyhrážky boli aj u nás, čo je však pri tejto práci normálne. Situáciu na Slovensku sme vnímali ako dosť veľkú divočinu: u nás sa totiž novinári nemuseli báť o život.
.aj v Českej republike však prišlo ťažšie obdobie, keď sa spojil Zeman s Klausom cez tzv. opozičnú zmluvu. V roku 2000 ste boli dokonca obvinená v kauze Olovo. O čo presne išlo?
Bol to jeden zo spôsobov, ktorý používa štátna moc, aby získala od novinárov zdroje ich informácií. Buď to robia pod hrozbou trestného stíhania, cez finančné sankcie alebo systematickou drobnou šikanou. To znamená, že vás neustále otravujú, vláčia po výsluchoch, posielajú žaloby. Domnievam sa, že v tomto prípade bola polícia zneužitá v politickom boji.
.akým spôsobom?
Princípom kauzy Olovo bolo, že v tíme najbližších spolupracovníkov vtedajšieho premiéra Miloša Zemana vznikol hanopis na jeho stranícku oponentku a najpopulárnejšiu českú političku Petru Buzkovú. Bolo to veľmi nechutné, pričom naše odhalenia, že to vyrobil jeden zo Zemanových poradcov, potvrdilo aj vyšetrovanie polície. Zeman bol, samozrejme, nahnevaný, veľmi nám však pomohlo, že redakcia sa jednoznačne postavila na našu stranu. Postupne sme zverejňovali ďalšie dôkazy, pričom vznikla paradoxná situácia: polícia síce začala stíhať autora pamfletu, no zároveň sa snažila zistiť, kto nám to vyniesol. A preto začala stíhať aj mňa a kolegu Jiřího Kubíka, s ktorým som tie texty pripravovala. Obidve stíhania napokon štátne zastupiteľstvo zastavilo.
.ešte predtým vám však udelil milosť prezident Václav Havel. Pomohol verejný tlak?
Určite áno. Postavili sa za nás všetky médiá, pretože si uvedomili, že toto sa môže stať komukoľvek z nich. Zároveň sme sa však nechtiac stali súčasťou politického zápasu medzi Milošom Zemanom a Václavom Havlom. Boli sme mu, samozrejme, vďační, že udelil tú milosť: súčasne sme však trvali na tom, aby boli vyšetrovanie ukončené štandardným spôsobom. Chceli sme sa skrátka očistiť a nebyť nikomu zaviazaní.
.v roku 2002 si vtedajší pracovník ministerstva zahraničných vecí Karel Srba objednal vašu vraždu. Dôvodom boli články o jeho majetkových pomeroch a ovplyvňovaní štátnych zákaziek. Kedy vám došlo, že situácia je naozaj vážna? Dostali ste nejaké avízo?
Vôbec nie. Keď sme pripravovali spomínané články, veľa ľudí, ktorí ho poznali, nám síce hovorilo, aby sme si dávali na Karla Srbu pozor. No neprikladali sme tomu až takú váhu, mali sme pocit, že to vidia až príliš čierne. Brali sme to tak, že nie sme niekde na Balkáne, kde sa novinári zabíjajú. Navyše sám viete, že akonáhle začnete takto rozmýšľať, tak tú prácu nemôžete robiť.

/Foto: Boris Németh/
.stretli ste sa so Srbom aj osobne?
Áno, raz. Na stretnutie prišiel aj s človekom, o ktorom dodnes neviem, kto to bol. Bola to otrasná skúsenosť: Srba hral akože toho dobrého a ten druhý toho zlého. Jeho partner sa nám po celý čas neskrývane vyhrážal.
.asi dva týždne ste boli aj pod ochranou polície. Ako to prebiehalo?
Bola som normálne v práci, keď sa mi ozvali policajti z útvaru pre boj s organizovaným zločinom. Keď som sa s nimi stretla, povedali mi, že majú informácie, že ma chce niekto zabiť. Predstavte si sám seba v podobnej situácii: zrejme by vám to prišlo úplne absurdné, takže by ste sa tým ďalej nezaoberali.
.čo ste im povedali?
Spýtala som sa, čo mám robiť. Najskôr ma poslali do práce s tým, že to budú ďalej preverovať. Keď som však prišla večer domov, začala som rozmýšľať, kto za tým stojí, či to nie je nejaká provokácia a podobne. Kontaktovala som teda svojich ľudí a snažila sa zistiť viac, aby som vedela, či mám požiadať o ochranku. Keď mi následne policajti povedali, že to riziko vyhodnotili ako veľmi reálne, zobrali ma do jedného zariadenia ministerstva vnútra.
.kto všetko o tom vedel?
Kolega Jiří Kubík, ktorý na tej téme robil so mnou, šéfredaktor a jeho zástupca. Ani oni však presne nevedeli, kde som. Keď všetkých tých ľudí zatkli, bola som voľná.
.mali ste naozaj strach, alebo to bol skôr adrenalín? Investigatívni novinári majú totiž niekedy sklony podobné riziká podceňovať.
Myslím, že strach nie, pretože mi to nedochádzalo. Strach som začala mať až dodatočne, keď som si uvedomila, aké som mala šťastie. Počas tých dvoch týždňov, čo som bola pod ochranou polície, som sa upínala hlavne to, aby to už celé skončilo a mohla som byť so svojou rodinou.
.keby sa vám to stalo dnes, boli by ste opatrnejšia?
To je veľmi zložitá otázka. Všeobecne, samozrejme, platí, že čím je človek starší, tým je opatrnejší. Aj ja snažím nevystavovať zbytočnému riziku: keď však chcete túto prácu robiť dobre, tak do toho idete vždy naplno. Keď vám niečo hrozí, v rámci obranného mechanizmu podobné myšlienky vytesňujete. Väčšinou to na vás doľahne až ex post.
.karel Srba dostal 12 rokov. Už ho pustili?
Myslím, že áno. Ale povedala som si, že nebudem žiť život Karla Srbu, takže už to nesledujem. (Smiech.)
.spávate pokojne?
Áno. Ale ja som ani vtedy nezaspávala, respektíve nevstávala s myšlienkou na Karla Srbu. Ovplyvnilo to časť môjho života, no ten príbeh už pre mňa skončil.
.prečo ste v roku 2003 odišli z MF Dnes?
Hlavným dôvodom bol článok, v ktorom som opísala, ako sa nechávajú vládni politici hostiť od štátnych firiem na filmovom festivale v Karlových Varoch. Vtedajší šéfredaktor Pavel Šafr ho však opakovane vyhodil z novín. A to aj napriek tomu, že z formálnej stránky bol ten text v poriadku. Neskôr som sa dozvedela, že MF Dnes mala s festivalom uzavretú komerčnú zmluvu, že o ňom bude informovať výlučne pozitívne. Keďže som dosť citlivá na akúkoľvek manipuláciu, odišla som. Ak raz ohnete chrbát, stávate sa toho súčasťou.
.v roku 2005 ste stáli pri zrode internetového portálu Aktualne.cz. Tieto online noviny napriek veľkej konkurencii fungujú dodnes. Ako sa to podarilo?
Zrejme sme boli v správnom čase na správnom mieste. Ale určite to bolo aj veľkým nasadením ľudí, ktorí do toho šli: na začiatku nás totiž bolo možno desať. Všetci sa nám vtedy čudovali, že ideme z istoty do sveta žurnalistiky, ktorý nemá šancu uspieť. My sme si však povedali, že to dokážeme a vyplatilo sa.
.v roku 2009 ste dostali od súdu pokutu 20-tisíc korún, pretože ste odmietli uviesť zdroj, od ktorého ste získali záznam schôdzky medzi Miroslavom Šloufom a Jiřím Weiglom. Prvý bol poradcom Miloša Zemana, druhý kancelárom Václava Klausa a bavili sa o voľbe prezidenta. Ako často u vás súdy rozhodujú proti novinárom?
Nie je to obvyklé, tento prípad bol skôr výnimkou. Išlo totiž o mimoriadne exponovanú kauzu, takže ani vyšetrovanie neprebiehalo celkom štandardne. Politici sa vždy snažia využiť všetky možné spôsoby, ako dostať novinárov pod tlak. Jednou z ciest je aj zneužívanie polície, prokuratúry a súdov. Myslím, že dostali od politikov pokyn, aby zavreli tých, ktorí posunuli novinárom informácie o manipulácii prezidentskej voľby, pretože im to skomplikovalo život.
.mimochodom, tú pokutu ste zaplatili zo svojho?
Nie, uhradila ju redakcia. Zaujímavé bolo, že v tom čase som bola na materskej dovolenke, takže úrady museli vedieť, čo môže výška tej pokuty spôsobiť. Zjavne však nepočítali so solidaritou redakcie, ktorej postoj bol jasný: nemohli sme ustúpiť, pretože toto je principiálna vec. Ak raz prezradíte svoj zdroj, ako vám môžu veriť ďalší ľudia?
.najskôr kauza Olovo, potom Šlouf. Aj Srba pracoval na ministerstve zahraničných veci v čase, keď bol premiérom Miloš Zeman. Zdá sa, že ako novinárka máte na tohto politika a jeho ľudí “pech”.
Zrejme je to dané aj tým, že je to jeden z posledných porevolučných politikov, ktorý je dodnes vo funkcii. Je preto logické, že sme za tie roky na seba “narážali”.
.ako ho vnímate dnes?
Nevolila som Miloša Zemana.
.aj česká pravica však má svoje kauzy. Väčšinou sa spájajú s tzv. kmotrami, ktorí stoja v pozadí ODS.
To je pravda. Aj preto sme sa intenzívne venovali aj kauzám ako tajné konto ODS, ktoré viedli k pádu Klausovej vlády. Popisovali sme aj falošných sponzorov ODA, čo napokon znamenalo zánik tejto strany.
.je nejaký rozdiel medzi podnikateľkým zázemím českej pravice a ľavice?
Aj dnes nájdete v účtovníctve politických strán mŕtvych alebo neexistujúcich sponzorov. No myslím si, že to, čo sa u nás dialo v polovici 90. rokov, sa už opakovať nebude. Strany sa poučili, dnes sú zrejme financované sofistikovanejším spôsobom. Je však zaujímavé, že dodnes nezmizli ani igelitky s hotovosťou: pre určitý typ transakcií je to skrátka stále ten najbezpečnější spôsob.
.kedy a ako ste sa zoznámili s Andrejom Babišom?
Mám pocit, že to bolo niekedy v rokoch 2005 – 2006. V tom čase sme sa v novinách venovali nekorunovanému kráľovi českého podsvetia Františkovi Mrázkovi. Babiš s ním mal veľmi napäté vzťahy.
.kontaktoval vás iniciatívne?
Nie, oslovila som ho ja. Rovnako som sa vtedy stretla aj s Mrázkom.
.ako sa k vám Babiš správal?
Úplne normálne. Bol presne taký, ako ho dnes poznáte z televízie.
.mal voči vám rešpekt, alebo mal tendenciu vás nejako úkolovať?
Nie. Nebola som v pozícii, aby mi mohol dávať nejaké úlohy.
.prečo ste minulý rok súhlasili s jeho ponukou viesť MF Dnes?
Bolo to v čase, keď zmenilo Aktualne.cz majiteľa. Keď ho kúpila spoločnosť podnikateľa Zdenka Bakalu, jedna éra sa tým pre mňa skončila. A musím povedať, že to bolo najslobodnejšie obdobie žurnalistiky, aké som kedy zažila. Americkí majitelia portálu totiž nikdy nemali tendencie akokoľvek zasahovať do obsahu. Začala som teda rozmýšľať, čo ďalej, pričom som mala stále srdcový vzťah k MF Dnes, v ktorej som začínala. Bola som presvedčená, že sa z nej znovu môže stať vplyvný denník, ktorý stojí za to. A verila som, že aj s Andrejom Babišom sa to dá robiť poctivo.
.vy ste však odišli pred oligarchom Bakalom k oligachovi Babišovi. Prečo ste si mysleli, že s Babišom to ustojíte?
Bakala nebol primárnym dôvodom môjho odchodu z Aktualne.cz. Bolo to len uzavretie jednej etapy, kedy sme z nuly vybudovali rešpektovaný spravodajský portál. Chcela som sa posunúť ďalej.

/Foto: Boris Németh/
.takže to, čo ste vedeli o oligarchovi Bakalovi, nehralo pri vašom odchode žiadnu rolu?
Samozrejme, že hralo, hoci s Bakalom som nemala osobnú skúsenosť, takže to nemôžem porovnávať. Ja som však naozaj verila, že dokážem z MF Dnes vytvoriť noviny, ktoré bude radosť čítať, bude tam priestor pre investigatívu a podobne.
.predtým, ako ste sa stali šéfredaktorkou MF Dnes, však Babiš zavolal do redakcie Lidových novín a vyčistil im žalúdok za to, že nenapísali o jeho tlačovke. Nebol to pre vás varovný prst?
Špeciálne táto historka určite nie. Kto ho trochu pozná, tak vie, že je to veľmi impulzívny človek. Nemyslím si, že ich chcel v danej chvíli nejako ovplyvňovať: on sa skrátka naštval, tak im okamžite zavolal, pretože takto bol zvyknutý jednať.
.akých bol tých šesť mesiacov, čo ste viedli MF Dnes?
Z profesionálneho hľadiska to bola skvelá skúsenosť. Našla som tam veľa ľudí, ktorí si ctia základné princípy žurnalistiky. Určite pre nich nebolo jednoduché pracovať v novinách, ktoré vlastní najvplyvnejší politik v krajine. Učili sa s tým žiť, pričom si myslím, že aj za ten krátky čas sa nám podarilo zverejniť viacero zaujímavých káuz, ďalšie sme mali pripravené. Už počas tých prvých mesiacov som si však uvedomila, že v našich podmienkach nie je možné pracovať v novinách, ktoré vlastní politik. A vôbec nie kvôli jeho osobnostným črtám, ale preto, že čokoľvek napíšete, automaticky sa to vníma tak, že to robíte len preto, aby ste sa zapáčili svojmu majiteľovi. S tým sa jednoducho nedá bojovať.
.narážate na kauzu OKD, o ktorej najviac informovala práve MF Dnes?
Napríklad.
.zvonku to vyzeralo tak, že Babiš si týmto spôsobom – cez svoje noviny – vybavuje účty s premiérom Sobotkom.
Dám ruku do ohňa, že moji kolegovia, ktorí sa tej kauze venovali, odviedli poctivú prácu. Rozumiem argumentom druhej strany, ale nemajú pravdu. Tie texty nevznikli na žiadnu objednávku, na všetkých sme mali rovnaký meter. Zverejnili sme viacero káuz aj o Andrejovi Babišovi a jeho ľuďoch.
.nebola tam nikdy tendencia zasahovať do obsahu novín?
Táto tendencia tam naopak bola od samého začiatku. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že moje predstavy, ako robiť nezávislé noviny, sú nezlučiteľné s názormi ostatných členov vedenia vydavateľstva Mafra.

/Foto: Boris Németh/
.v čom konkrétne?
Pre mňa je jednoducho neprijateľné, aby sa v nezávislých novinách prejavili záujmy obchodných klientov, politických partnerov, kamarátov a podobne. Na tých novinách by to bolo vidieť, a to je cesta do pekla. Bohužiaľ, s týmito názormi som bola vo vedení osamotená, takže po pol roku som z MF Dnes odišla.
.nevolal vám Babiš, aby ste si to rozmysleli?
Hovorili sme spolu hneď, ako som dala výpoveď.
.rozumel vašim dôvodom?
Snažila som sa mu vysvetliť, čo ma k tomu viedlo…
…ako reagoval?
Keďže to bol rozhovor medzi štyrmi očami, nebudem to konkretizovať.
.na Slovensku odišla veľká časť redaktorov z denníka SME – na protest proti vstupu finančnej skupiny Penta do vlastníckej štruktúry novín. Známy komentátor Peter Schutz však zostal. Do SME sa vrátil aj investigatívny novinár Tom Nicholson, ktorý tvrdí, že s oligarchami sa má bojovať vnútri redakcie. Nie je to naivné?
Myslím, že denník SME je v trochu inej situácii ako vydavateľstvo Mafra, kde je jediným vlastníkom Andrej Babiš. Aj Penta má vďaka svojmu biznisu politický vplyv. Napriek tomu o ňu nezakopávate pri referovaní o každenných udalostiach. Aj preto je vstup Penty do denníka SME menší problém, ako politik a biznismen Babiš v štruktúrach Mafry.
.viacerí českí novinári hovoria, že príchodom do Mafry ste si pokazili meno. Nebola chyba, zobrať ponuku šéfredaktorky MF Dnes?
Nie, nebola to chyba. Za celý čas, čo som tie noviny viedla, sa tam nedostalo nič, za čo by som sa musela hanbiť. Všetko, čo sme napísali, si kedykoľvek obhájim.
.ako sa zmenili české médiá po vstupe oligarchov?
Celou mediálnou scénou to veľmi zatriaslo. Jedným z dôsledkov je aj vznik viacerých nezávislých projektov, keďže silnejú obavy z ohrozenia slobody slova. Na druhej strane je to ideálna príležitosť, aby si niektorí novinári, ktorí boli doteraz nerozhodní, začali plniť svoje sny. Bývalý šéfredaktor MF Dnes Robert Čásenský napríklad založil magazín Reportér. Podobné veci by možno za iných okolností nikdy nevznikli.
.bývalý šéfredaktor Lidových novín Dalibor Balšínek založil názorový denník echo24.cz, nedávno k nemu pribudol aj týždenník Echo. Majú podobné projekty šancu prežiť?
Nemám vešteckú guľu, ale keď to budú robiť kvalitne, tak si svojich čitateľov nájdu.
.robia to kvalitne?
Ako hovorím, buďme vďačný za každý podobný projekt. Dajme im čas.
.nový projekt však znamená odísť z pohodlia zabehnutej redakcie do neistoty.
Čo je v dnešnom mediálnom svete istota? Príjmy mediálnych domov prudko klesajú, všetky redakcie drasticky šetria. Kto vám zaručí, že tam budete pracovať aj o rok? Je preto veľmi diskutabilné, či je založenie nového projektu väčšie riziko, ako zotrvanie v klasickom médiu.
.o niekoľko dní chcete spustiť vlastný portál. O čo presne ide?
Chceli by sme robiť investigatívnu žurnalistiku bez veľkého mediálneho domu za chrbtom. Veľkí hráči totiž nestoja o slobodnú investigatívu.
.nebudete mať žiadne spravodajstvo?
Bude to nezávislý projekt, ktorý sa bude venovať výlučne mapovaniu vplyvu v rôznych častiach spoločnosti. Budeme skrátka popisovať väzby a kontakty ľudí, ktorí v tejto krajine niečo znamenajú. Na českom mediálnom trhu je pomerne veľa klasickýchspravodajských portálov, takže nemá zmysel, aby sme to robili aj my.
.koľko ľudí tam bude pracovať?
Okolo desať. Keď sa nám bude dariť, postupne budeme nabaľovať ďalších. Všetko sa ukáže v priebehu tohto roka.
.z čoho to budete financovať?
Najjednoduchšou cestou by bolo spojiť sa s konkrétnym investorom. Na českom trhu je totiž stále relatívne dosť voľných peňazí. V tomto prípade však hrozí, že ten investor potom váš projekt ovládne. Keďže sa nechcem znovu dostať do situácie, v ktorej som sa ocitla po zmene majiteľa v Aktualne.cz aj v MF Dnes, ideme na to cez granty, dotácie a spolufinancovanie.
.čo to znamená spolufinancovanie?
Okrem grantov, dotácií a vlastných zdrojov bude prevádzka portálu krytá aj zo zákaziek, ktoré zabezpečí naše vydavateľstvo.
.vy nebudete mať žiadnu inzerciu?
Inzercii sa nebránime, ale nemožno na nej stavať ako na hlavnom zdroji príjmov.
.budú si ľudia za váš obsah časom platiť?
Nie, pôjde o bezplatný web. Ľudí, ktorí sú ochotní platiť za obsah, je totiž v Česku minimum.
.investigatívni novinári však robia na niektorých článkoch týždne, možno mesiace. Ako chcete každý deň zaujať čitateľa, aby pravidelne navštevoval váš web?
Chceme byť inovatívni. To znamená neprinášať len texty, ale pracovať aj s grafikami, tabuľkami, prehľadmi, rebríčkami. Týmto spôsobom máte totiž väčšiu šancu zaujať potenciálneho čitateľa. Na internete ľudia nie sú zvyknutí čítať dlhé články.
.na Slovensku majú spravodajské portály relatívne vysokú čítanosť, no zároveň oveľa menší vplyv ako klasické médiá. Neobávate sa, že budete marginálni?
Je mi jasné, že začíname od nuly, vplyv si musíme postupne vybudovať. Neviem, či sa nám to podarí za rok, dva alebo tri. Moja skúsenosť z portálu Aktualne.cz, respektíve z denníka Insider je však taká, že dopad informácií, ktoré sú zverejnené na webe, netreba podceňovať. Obidva totiž štartovali s kauzami, ktoré viedli k pádu ministrov. Nebude to jednoduché, ale my si veríme. Neviem prečo si všetci myslia, že úspešní môžete byť len vtedy, keď máte v redakcii aspoň tridsať ľudí.
.keď sa pozriete späť, na ktorú kauzu ste ako novinárka najviac hrdá?
Na svoj inštinkt v jednej kauze Radovana Krejčířa, ktorý stál za podvodom v objeme asi šesť miliárd korún. Na tomto prípade som poctivo pracovala aj napriek nevôli mojich kolegov, keďže z laického pohľadu išlo o veľmi komplikovanú tému. Neskôr sa z toho stala veľká story pre väčšinu českých médií.
.čo budete považovať za úspech v prípade vášho nového projektu?
Keď ľudia ako vy nebudú hovoriť, že investigatívna žurnalistika sa z našich médií pomaly vytráca, pretože ju nájdete u nás. Budeme sa snažiť robiť to čo najlepšie.
Životopis:
Sabina Slonková sa narodila v roku 1973. Po skončení strednej ekonomickej školy v roku 1991 začala pracovať pre denník Mladá Fronta Dnes. V rokoch 2003 – 2005 pôsobila v Hospodárskych novinách, v rokoch 2005 – 2013 bola šéfreportérkou Aktualne.cz. V januári 2014 prijala ponuku Andreja Babiša viesť Mladú Frontu Dnes. Po pol roku však z redakcie odišla, momentálne zakladá vlastný investigatívny portál. Ako novinárka sa venuje hlavne korupcii, prerastaniu zločinu do štátnej správy a prepájaniu biznisu s politikou. Napísala dve knihy, Tíha Olova a Spis Rath. Je držiteľkou viacerých Novinárskych cien Nadácie otvorenej spoločnosti. Získala aj Cenu Ferdinanda Peroutka a Cenu K. H. Borovského. Žije v Prahe.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.