Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vasiľ Biľak, odpočívaj v pokoji!

.eugen Korda .názory

Mal som to "šťastie", že ma pustil dnu. Bolo to dávno a veľa novinárov si nemôže povedať, že ich tento velikán československej politiky pozval do útrob svojej vily.

Eugen Korda

     V izbe, kde ma usadil, boli na stenách poličky zaplnené stovkami kníh. Po pravde neviem, či tam mal len autorov, ktorých kedysi povolil, alebo tam boli aj nejaké zakázané mená. Šokovaný z toho, že mi vôbec otvoril dvere a bol ochotný hovoriť o svojej úlohe, ktorú zohral v roku 1968 a následnej,desaťročia trvajúcej brutálnej komunistickej normalizácii, som si to vôbec nevšimol. Mal oblečenú flanelovú košeľu, ktorú vkusne dopĺňali filcové papuče a cez plecia mal prehodený ručne pletený sveter. Vraj mu už v jeho veku býva zima. Dal mi tridsať minút, dovolil zapnúť kameru a pýtať sa ho. Samozrejme - necítil žiadnu vinu. Socializmus bránil dušou i telom a pri odchode povedal, že príde čas, keď ešte budeme všetci za výdobytkami socializmu smútiť a volať po jeho návrate. Stretol som sa s ním ešte raz. Bolo to v lete na jeho chate vo Vysokých Tatrách. Choval sa ku mne ako k starému známemu a aj sa mi ospravedlnil za to, že môj otec strávil desať rokov ako politický väzeň v komunistických krimináloch. To vraj však mali na svedomí iní komunisti a bola to " taká zlá doba a on za nič nemôže". Nuž, nehneval som sa na neho. Veď ako sa dá hnevať na starca, ktorý to mal, podľa mňa, v hlave riadne popletené a zostáva mu už asi len pár rokov života. Lenže v tom som sa strašne mýlil. On spokojne žil ešte viac ako dve desaťročia. V hlave dopletené nemal nič a ani ho nenapadlo oľutovať to, čo on a jeho Komunistická strana napáchali na dušiach ľudí, ktorým vládli. Nič neoľutoval a ničoho sa nebál. Veď sa nemal čoho! Tejto spoločnosti bolo úplne jedno, že už mal za svoje zločiny dávno pykať a nie si spokojne sušiť zadok vo vile, ktorú ukradol pôvodným majiteľom. 

     Keď zomrel bolo len otázkou času, kedy sa jeho meno vynorí zo záhrobia. A stalo sa to skôr, ako sme mnohí čakali. Jeho milovaní rodáci vytiahli na svetlo sveta v jeho rodnej dedinke pomník s jeho bustou a do hrobu mu k tomu pribalili ako bonus za jeho celoživotné dielo aj čestné občianstvo. Aby sa vraj nezabudlo na všetko dobré, čo pre nich urobil. A tak tu vyvstáva otázka, či treba ten pomník odstrániť, alebo stačí ho len, z času na čas, postriekať farbou, pripomínajúcou krv ľudí, ktorá uľpela na rukách tohoto "čestného občana".     

     Obyvateľom jeho rodnej obce by som však doprial inú vec. Ak by to bolo možné, tak by som ich vrátil do doby, keď ich rodák priamo z Prahy ničil životy tisícom ľudí a popri tom nezabudol lízať Brežnevovu prdel. A medzi tým dal postaviť v obci asfaltku. Myslím si však, že by to pre nich nebol žiadny veľký trest - boli a sú totiž na takéto zaobchádzanie privyknutí tak, ako kedysi boli ich predkovia privyknutí na dereš. 

     Pokoj Vašej duši, súdruh Biľak!

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite