Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hrebíček pre KDH

.jaroslav Daniška .názory

Tú scénu mi opisovali viacerí, s najväčším entuziazmom asi Vlado Palko.

Február 1990, Nitra, takto pred 25 rokmi. Po výzve Jána Čarnogurského vznikali kresťanskodemokratické kluby, teraz sa ich zástupcovia stretávajú v Nitre, na prvom sneme. Nedávno ešte tajný biskup Ján Chryzostom Korec je už pár dní riadnym nitrianskym biskupom vymenovaný Jánom Pavlom II., Václav Havel bude čoskoro dva mesiace na Hrade, Ján Čarnogurský je popredným federálnym politikom.

Prejav, ktorý vtedy Čarnogurský povedal v Nitre, je jeden z najlepších, aké kedy mal. Hovoril o slobode, o étose podzemnej cirkvi, ale strana, ktorú zakladá je v svojom vnútri koalíciou a od začiatku sa usiluje integrovať viac než len to, čo reprezentujú bývalí disidenti. Občas to vyvoláva nepochopenie, sklamanie. Napríklad keď bývalí lokálni členovia komunistickej strany, ktorí zostali veriacimi a chodili do kostola kamsi do vedľajšej dediny, získajú v niektorých okresoch lepšie pozície, ako tí, ktorí sa za svoju vieru nehanbili a do strany nikdy nevstúpili. Podobne je to s niektorými zväzákmi a pár ďalšími. Ale je čas historického triumfu a vo vedení hnutia stojí symbol slovenského disentu.

„O zvolení Jana sa nehlasovalo, ktosi ho navrhol, už ani neviem kto, my sme vstali a začali tlieskať,“ povedal mi raz Vlado Palko o aklamačnom zvolení Čarnogurského za predsedu. Niečo podobné sa už nikdy v slovenskej politike neopakovalo. Nebol na to dôvod. Vlado mi tiež hovoril, ako sa mu prihovoril jeden starší muž, ktorý mu povedal, že podobnú atmosféru zažil len raz, keď rečnil Andrej Hlinka na Pribinových oslavách v roku 1933, v tej istej Nitre.

KDH odvtedy zažilo všeličo. Čarnogurský už nie je členom strany, ktorá nikdy nemala viac percent, ako v čase, keď ju viedol on. A v strane nie sú aj mnohí ďalší, aj keď niektorí zostali jej étosu verní aj potom, čo odišli. Napríklad spomínaný Vladimír Palko.

Dalo by sa popísať ešte veľa slov, ale dnes je čas na niečo iné.

Tých 25 rokov ukázalo, že KDH bolo založené dobre, že dlhodobo reprezentuje niečo autentické, niečo čo k tejto krajine patrí, čo má oporu v dejinách a aj istú jedinečnosť v regióne. Nie je to veľká strana, o akej sa snívalo vtedy vo februári 1990 a ani strana s dvojciferným výsledkom, ako pravidelne dúfajú jej členovia pred voľbami. Ale je to strana, ktorá má zmysel a ktorá tu má svoje miesto. Čarnogurský zadefinoval niečo, čo ho – ak to tak možno povedať - politicky prežilo.

A tomu chcem dnes na tomto mieste vzdať úctu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite