„Asi by som sa venoval matematike alebo nejakej inej neškodnej vede, aby som neskončil v base či blázinci“, odpovedal nám v novembri 2009 pri 20. výročí Nežnej revolúcie Ľuboš Pástor na otázku, čo by robil, keby komunizmus nepadol. „Popri tom by som s rodinou pravidelne cvičieval spartakiádu a vytrvalo sa zdokonaľoval v takých kľúčových činnostiach ako opravovanie čiernobieleho televízora značky Tesla, riadenie žigulíka, či okopávanie zemiakov. Napokon by to asi aj tak skončilo tou basou alebo blázincom“, dodal.
No osud mal s košickým rodákom (ročník 1974) iné plány. Revolučné zmeny priviedli Ľuboša Pástora k myšlienke aplikovať vášeň pre matematiku na spoločenské problémy. Ekonómia ponúkala ideálnu príležitosť pre kombináciu týchto dvoch oblastí záujmu. A tak sa cez štúdium na Fakulte manažmentu UK, či Wharton School of the University of Pennsylvania vypracoval až na profesora finančnej ekonómie na University of Chicago Booth School of Business.
Profesora Pástora teraz vláda na návrh guvernéra NBS vymenovala do jej bankovej rady. Do funkcie nastupuje 15. marca. Poukazuje to na určitú rozumnú pragmatickosť Smeru. Napokon, mohli tam miesto Ľuboša Pástora posadiť aj niekoho iného - napríklad Ľuboša Blahu. Asi neexistuje v súčasnosti ekonóm slovenského pôvodu, ktorý by v akademickej oblasti dosiahol viac a je potešiteľné, že v Smere toto rešpektujú.
Počas svojej existencie .týždeň publikoval niekoľko rozhovorov s Ľubošom Pástorom. Dobre si spomínam na ten úplne prvý. Je to už sedem rokov. Martin Hanus a ja sme vtedy s profesorom strávili väčšiu časť večera. Na druhý deň som mal dôležitú skúšku, ktorou som prešiel len s odretými ušami, lebo ma skúšajúci zobral na milosť. Samozrejme, bolo to hlavne kvôli tomu, že som sa večer pred tým neučil. No vyplatilo sa to. Pástor nám rozprával o akademickom živote v Chicagu, o dobrodružnosti ekonómie i o rizikách eura, čo je zaujímavý moment, keďže to bolo ešte pred Gréckom a európskou dlhovou krízou.
V roku 2009, keď už kríza zúrila naplno, urobil Martin Hanus s Ľubošom Pástorom ďalší rozhovor, v ktorom profesor priznal, že ekonómia ako veda „dostala veľký kopanec do zadku“. V roku 2011 nám zase ponúkol perspektívu na európsku dlhovú krízu z Chicaga. No a napokon je tu veľký rozhovor z novembra 2013 o bubline v univerzitnom vzdelaní, Nobelovej cene, ale aj o tom, kam sa posunulo Slovensko v posledných rokoch.
Keď sme v rozhovoroch podpichovali Ľuboša Pástora, či by nevzal ponuku na slovenského ministra financií alebo rektora Ekonomickej univerzity, vždy takéto špekulácie rázne odmietal. Je však potešiteľné, že sa na Slovensko vracia aspoň cez pozíciu v bankovej rade NBS.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.