Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo znamená 21 percent

.jaroslav Daniška .názory

Voliť prišli v zásade ľudia, ktorí chodia v nedeľu do kostola. To "v zásade" znamená, že prišli samozrejme aj iní, a malá časť z tých, ktorí chodia do kostola ostala doma. V podstate možno povedať, že tento výsledok zodpovedá reálnemu postaveniu slovenského katolicizmu v našej spoločnosti. Pri pohľade na krajinu sa mapa účasti prekrýva s mierou praktizovaného náboženstva.

Postoje k otázkam referenda s náboženskou vierou priamo nesúviseli (čo ukázali veľmi podobné postoje medzi veriacimi a ateistami, viď prieskum Focusu pre Sme), napriek tomu sa praktizované náboženstvo ukázalo ako hlavný faktor, ktorý ovplyvnil účasť. A to nebude náhoda. Samozrejme, prieskumy ukázali, že v krajine je ďaleko väčšia väčšina podporujúc ciele Aliancie za rodinu a táto väčšina cez víkend nezmenila názor, ukázala však, že pre ňu táto téma nestojí tak vysoko, aby merala cestu za referendovou urnou.

Aj to môže mať časom svoje dôsledky. Najskôr však vysvetlenie. Prečo je to tak?

Je to pomerne jednoduchá vec. Nič, čo by sa nestalo už inde.

Problémom nie je to, čo Soňa Szomolányi nazvala „zamrznutým katolicizmom“. Postoj slovenskej cirkvi bol podobne „zamrznutý“ ako postoj pápeža Františka, Jána Pavla II. či amerických kresťanov reprezentovaných Georgom W. Bushom. Michal Hvorecký azda pochopí, ale vyplýva z toho aj to, že to nie je problém nízkej inteligencie katolíkov, a ani židov, čo sa zase nehodí do schémy Milana Šimečku. Rabíni v Bratislave, v Ríme či Paríži majú totiž rovnaký názor, ako Anton Chromík a fašistami asi nebudú. Bude za tým niečo iné.

Je to poňatie verejné morálky, vrátane tej sexuálnej.

Biblický pohľad na morálku totiž hovorí, že je podriadená univerzálnemu konceptu, že morálku si človek neurčuje sám, ale je daná Bohom. Samozrejme, že mnoho kresťanov tento pohľad nezdieľa, niektoré malé cirkvi si to pre seba účelovo reinterpretovali, iní prestávajú kvôli tomu chodiť do kostola, v krajnom prípade opúšťajú cirkev. Tí, ktorí takéto učenie rešpektujú, sa proti tomu síce tiež viac alebo menej často previnia, považujú to však za svoj „hriech“, osobné previnenie, s ktorým musia žiť a snažiť sa o zlepšenie.

A práve to je moment, kde na seba naráža sekularizmus a náboženstvo, dva odlišné svety, ktoré z povahy veci nie je možné „kompromisne“ zmieriť, majú totiž odlišné poňatie morálky.

Ten rozpor znie: Existuje niečo ako morálka, ktorej pravidlá sa vzťahujú na nás všetkých alebo je morálka vecou každého z nás?

Tento spor sa v našej dobe odohráva na témach sexuálnej etiky, či už tej osobnej (čo je vždy citlivá vec) alebo vyučovanej v škole, ale v svojich dôsledkoch ju ďaleko presahuje.Vplyvný modernista T. S. Eliot v eseji Idea of Christian Society napísal, že kresťanstvo je najskôr spoločné (communal) až potom individuálne. A ľudia, ktorí boli v sobotu na referende tomu poväčšine veria a jednoducho sa podľa toho správajú.

Má to svoje dôsledky pre cirkev, ale o tom píšem v aktuálnom vydaní .týždňa, preto sa tu nebudem opakovať.

A má to svoje dôsledky aj pre politiku. Tých 21 percent voličov je relatívne málo, ale aj relatívne dosť. Záleží od toho, o čo ide. Keďže títo voliči volia rovnako KDH, ako Smer či Obyčajných ľudí, a teda vládu aj opozíciu, má to svoje plus aj mínus. Možno je to málo na to, aby presadili svoju ambicióznejšiu agendu, ale dosť na to, aby ubránili status quo.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite