Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ak nie si pohoršený, neexistuješ

.lukáš Krivošík .názory

Téma o islame v talk-show Real Time rozpútala za veľkou mlákou zaujímavú verejnú polemiku. Avšak viac ako o moslimoch vypovedala tento raz skôr o ideológii sociálneho liberalizmu, ku ktorému sa hlásia umelecké a intelektuálne kruhy v USA i u nás.

Lukáš Krivošík

Keď sa stretnú traja z jedného cesta

Vo svetle tohto poútokového (Paríž) a predreferendového obdobia si tá debata zaslúži pripomenutie, aj keď sa odohrala už v októbri. Vo viacerých ohľadoch je totiž výsostne aktuálna. Vlastne mala byť o téme, ktorú na Západe riešime už prinajmenšom od útokov z 11. septembra 2001: Je islam v podstate mierumilovná viera, ktorej kazí povesť pár fanatikov, akí existujú v každom náboženstve? Alebo sú priamo v islame inherentne prítomné prvky, ktoré zvádzajú jeho najkrajnejších nasledovníkov k násiliu a to vo väčšej miere, než u iných náboženstiev? Napokon však nezamýšľane bola tá debata aj o čomsi inom.

Moderátor talk-show Real Time, Bill Maher, je silný ateista. Dlhé roky vytrvalo kritizuje a zosmiešňuje najmä kresťanstvo. Teraz sa však kriticky dotkol islamu. Americkí ľavicoví liberáli, ku ktorým sa Maher hrdo hlási, vraj pri tomto náboženstve zúfalo zlyhávajú, lebo nekritizujú dostatočne jeho negatívne prejavy ako prenasledovanie odpadlíkov, či útlak žien a homosexuálov. „Je to jediné náboženstvo, ktoré sa správa ako mafia, kde ťa kurva zabijú, keď povieš nesprávnu vec, nakreslíš nesprávny obrázok alebo napíšeš nesprávnu knihu“, povedal Maher vo svojej talk-show.

Jeho pozíciu v debate podporil aj ateistický filozof Sam Harris: „Uverili sme mému islamofóbie, ktorý si každú kritiku doktríny islamu spája s bigotnosťou proti moslimom ako ľuďom, čo je intelektuálne smiešne.“

Skutočnou bombou bola však až reakcia herca Bena Afflecka na Harrisa a Mahera. Nájdite si to video na internete. Nemusíte ani vedieť po anglicky. Affleckova pohoršená reč tela hovorí za všetko a slová ako „racist“ alebo „islamophobia“ sú zrozumiteľné v každom jazyku. Hollywoodsky herec sa namieste rozčertil, pričom Maherove a Harrisove výroky ihneď začal pobúrene označovať za hrubé a rasistické. Prirovnal ich k antisemitizmu alebo k stotožňovaniu čiernych s pouličným násilím. Affleck tu predviedol skoro taký dramatický výkon, ako v jeho poslednom filme Gone Girl.

Následne sa rozmohla niekoľkominútová debata, ktorá nebola ani tak o islame, ako o tom, či Maher náhodou neprimerane nezovšeobecňuje a či to nie je z liberálneho pohľadu neprijateľné. Trocha racionality sa do debaty pokúsil vniesť Harris, ktorý argumentoval prieskumami o diferencovaných postojoch obyvateľov moslimských krajín.

Podľa neho treba samozrejme rozlišovať medzi džihádistami, ktorí používajú násilie, islamistami, ktorí teroristické útoky nepáchajú, no chcú podobné zmeny dosiahnuť politickými prostriedkami a konzervatívnymi moslimami, ktorí nechcú ani jedno, ani druhé, no stále zastávajú mnohé presvedčenia, ktoré sú z pohľadu sociálneho liberalizmu problematické...

Pohoršená póza miesto argumentov

O debate medzi Maherom, Harrisom a Affleckom sa v USA diskutovalo ešte týždne. Autori statusov na Twitteri, blogov a novinových komentárov sa pridávali buď na stranu Afflecka alebo Mahera a Harrisa. Téma o vzťahu sociálneho liberalizmu a islamu sa aj za veľkou mlákou nanovo rozhorela po teroristických útokoch vo Francúzsku. No viac ako téma je zaujímavý spôsob, ktorým k debate pristúpili traja diskutéri, netajaci sa vyprofilovanými ľavicovo-liberálnymi postojmi. Myslím, že v niečom išlo o diskusiu, ktorá je pre dnešný Západ príznačná a to veľmi poľutovaniahodným spôsobom.

Roky sledujem verejné polemiky v anglo-amerických médiách a v poslednej dobe mám pocit, že sú čoraz sploštenejšie: Namiesto argumentov zaujímajú diskutujúci dotknuté pózy; Skoro každý problém je nejakým spôsobom napasovaný tak, aby zapadal do kontextu diskriminácie niekoho voči niekomu; Aby sa kolektivistické politické požiadavky ľahšie presadili, označujú sa za nové „ľudské práva“, aj keď väčšina členov skupín, ktorým sa majú priznať, ešte pred desaťročím ani netušila, že im chýbajú; A pretláčajú sa súťažou o to, ktorá skupina presvedčivejšie zaujme polohu obete; Politickí protivníci sú démonizovaní ako „-fóbi“, či „-isti“; Vzťahy medzi rôznymi spoločenskými skupinami sú zásadne posudzované z akejsi neomarxistickej perspektívy, kde existujú vykorisťované a vykorisťovateľské rasy, pohlavia, sexuálne orientácie...

Na druhej strane, keď chcete proste z dôvodu rétorickej úspornosti o nejakej skupine vysloviť nejaký všeobecný záver, musíte dobre vážiť slová, lebo hneď vás nejaký mudrlant upozorní, aby ste nestereotypizovali alebo na vás vytiahne nejakú „-fóbiu“. K podstate problému sa tak ani nedostanete, lebo diskutujúci sa často ani nevedia zhodnúť ako sa o ňom politicky korektne zhovárať.

Čo je najhoršie, na tento vagón už naskakujú aj konzervatívci. Asi majú pocit, že mediálny svet ich nevypočuje, ak aj oni svoju politickú agendu nezasadia do obmedzeného rámca uboleného a útlocitného ľavicovo-liberálneho diškurzu a ak sa nepohoršia hlasnejšie ako protistrana. Slovami kanadského komentátora Marka Steyna: „Problém s kultúrou obetí je, že toľko ľudí sa chce vidieť ako obeť, až vám napokon dôjdu utláčatelia.“

Ben Affleck síce nie je žiadny intelektuál, no jeho dotknuté vystupovanie u Billa Mahera je v určitom zmysle symptomatické. Uvážlivých Samov Harrisov je málo, zato programovo pohoršených Affleckov sú na (aj slovenských) sociálnych sieťach, či v blogosfére celé mraky. Doteraz používali ľavicoví liberáli kyjak okázalého pohoršovania sa hlavne na konzervatívcov. Novinkou je, že medzičasom sa ním dokážu tĺcť sami medzi sebou.  

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite