Pred tromi rokmi to chvíľu vyzeralo nádejne. Ľudia z celého Slovenska, znechutení z rozkrádania za druhej Dzurindovej vlády, vyšli húfne do ulíc. Napriek tuhým mrazom sa niekoľko týždňov schádzali na námestiach a žiadali vyvodiť zodpovednosť voči politikom, štátnym úradníkom aj oligarchom, ktorí si tu v rokoch 2005 – 2006 rozparcelovali krajinu. Polícia pod vedením Jaroslava Spišiaka, ktorý mal podporu ministra vnútra Daniela Lipšica, rozbehla rozsiahle vyšetrovanie.
.rozmetaná pravica
Spočiatku hral v prospech demonštrantov aj čas: keďže sa blížili voľby, politici sa ocitli pod tlakom, takže museli vysvetľovať pozadie kauzy Gorila, došlo aj k viacerým personálnym zmenám (odvolanie Bubeníkovej). No čas sa stal aj nepriateľom plných námestí: bolo totiž jasné, že keď sa škandál nevyšetrí do volieb, potom už nikoho nebude zaujímať. A presne to sa aj stalo – po víťazstve Smeru zaradil špeciálny prokurátor Kováčik spiatočku, takže dnes je kauza na bode nula.
Polícia síce vypočula stovky svedkov, začala aj niekoľko trestných stíhaní. Momentálne však nie je nikto obvinený a ani to nevyzerá, že by sa to malo zmeniť. Po voľbách vyprchala aj energia ulice: frustrovaní ľudia sa znovu uzavreli do svojho súkromia, každý rieši hlavne svoje vlastné problémy. Protesty sa rozplynuli aj pre neschopnosť a spory ich organizátorov, nereálne a miestami až hlúpe požiadavky, čoraz hlučnejšie aktivity rôznych konšpirátorov a vyčínanie pravicových extrémistov.
Na prvý pohľad sa zdá, že kauza Gorila pomohla hlavne Robertovi Ficovi, hoci podľa spisu sa stretol so šéfom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom priamo v jej konšpiračnom byte. Škandál totiž spochybnil najmä slovenskú pravicu – na čele s SDKÚ. Treba však dodať, že úplne zaslúžene, keďže roky tu vládlo presvedčenie, že Dzurinda a spol. sú iní ako Mečiar alebo Smer. Nie sú, len podvádzali menej okato, sofistikovanejšie. Niečo sa však predsa len zmenilo.
.strach z ulice
Vlna protestov, ktoré sa konali vlani na jeseň ako odpoveď na kauzu piešťanského CT, potvrdili citlivosť verejnosti na bohapusté rozkrádanie. Po Gorile si už politici jednoducho nemôžu dovoliť to, čo pred ňou: a vie to aj Fico, ktorý sa zrejme bojí ulice viac ako vlastných mecenášov. Rok pred voľbami sa skrátka musí mať na pozore – ešte zopár podobných škandálov a odíde do zabudnutia rovnako ako jeho predchodcovia. Prvý konár podlomil Paška, ďalší môže nakusnúť skompromitovaný Počiatek.
Smer zrejme nebude padať rýchlo, keďže jeho voliči sú podobne ako kedysi sympatizanti HZDS silne naviazaní na svojho vodcu. Čas Roberta Fica sa však nezadržateľne kráti: aj preto si chcel vlani na jar predĺžiť kariéru v prezidentskom paláci. Gorila ho ešte vďaka politickému krytiu ministra Kaliňáka minula, od kauzy CT však stráca pôdu pod nohami.
Je síce vysoko pravdepodobné, že vyšetrovanie tohto typu škandálov ešte dlho nebude viesť k jednoznačnému výsledku. Napokon, za dvadsať rokov samostatnosti tu nebol za politickú korupciu odsúdený nikto naozaj významný. Demonštranti v uliciach však dali hlasno najavo, že si už nenechajú skákať po hlave. Toto je aj hlavný odkaz Gorily tri roky po, hoci dodnes nemá jasnú koncovku.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.