Aj vtedy išlo o jedno z tých období, kedy svet islamu a kresťanstva zase raz skrížili zbrane. Niekedy na začiatku jesene 1219, počas piatej križiackej výpravy, sa František z Assisi vybral za egyptským sultánom Malíkom al-Kamilom. Chcel, aby vladár počul evanjelium, pričom zakladateľ rehole františkánov bol pripravený na všetko - v krajnom prípade dokonca zomrieť ako mučeník kresťanskej viery.
Návšteva svätca u sultána sa odohrala po jednej bitke medzi križiakmi a moslimami. Je možné, že František nebol po priblížení sa k ich líniám zabitý vojakmi len preto, že ho považovali za posla. Detaily ohľadne jeho návštevy sa líšia. No isté je, že sultán ho prijal vľúdne a s Františkom podľa všetkého viedol učenú debatu, v akých sa vyžíval.
Svätec bol hosťom moslimov niekoľko dní. Je zrejmé, že obe strany na seba navzájom hlboko zapôsobili a následne sa rozišli v pokoji a vzájomnej úcte. Aj po všetkých tých storočiach budí Františkova misia k sultánovi uprostred križiackej výpravy, ktorá mala trvať ešte ďalšie dva roky, pozornosť podobným spôsobom, ako spontánne prímerie vojakov na západnom fronte počas Vianoc 1914. Skúmanie okolností takýchto historických udalostí nám možno niečo napovie o tom ako robiť pokoj, keď už sme ako ľudia natoľko dobrí v tom, robiť vojnu.
Podľa G. K. Chestertona myšlienka, s ktorou išiel taliansky svätec za sultánom „spočívala v tom, že je lepšie vytvoriť kresťanov, ako zničiť moslimov“. V jeho knihe o Františkovi z Assisi som si začal po rokoch znovu listovať, keď som si prečítal, že Islamský štát odrezal hlavu ďalšiemu rukojemníkovi. Aj keď sa svätcovi vtedy nepodarilo presvedčiť moslimov, aby sa obrátili na kresťanskú vieru, svojou odvahou si u nich získal rešpekt. A ten dokáže byť základom, od ktorého sa môže odvinúť ďalšie úsilie o mier.
Neviem, aký svätec by musel navštíviť Sýriu dnes, aby sa jeho príklad a posolstvo dotkli hrdlorezov z IS. Stredoveký sultán spred 800 rokov bol podľa všetkého civilizovanejší hostiteľ. No tu v Európe, najmä v jej západnej časti, žijú zatiaľ milióny moslimov, s ktorými je hľadanie modelu spolužitia možné, ba priam nevyhnutné. Lebo mnohí sa tu už narodili a nikam sa nechystajú odísť.
V novom čísle .týždňa, ktoré vyjde v pondelok, si budete môcť prečítať veľký materiál o perspektívach spolužitia islamu a väčšinovej populácie v krajinách západnej Európy, vrátane reportáže kolegov Jaroslava Danišku a Jozefa Majchráka z Francúzska po teroristických útokoch. Predovšetkým národy západnej časti nášho kontinentu sú odsúdené na spolužitie s nezanedbateľnými moslimskými menšinami. Ide len o otázku, či sa toto spolužitie bude niesť v znamení džihádu a križiackych vojen alebo sa bude naopak inšpirovať duchom pospolitosti Františka z Assisi a Malíka al-Kamila.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.