V júli 1997, po vzniku päťkoalície SDK, bolo viacmenej isté, že ním je Mikuláš Dzurinda. Na jeseň 2005, po rozpade vládnej strany ANO, bolo takmer jasné, že ním je Robert Fico. Po prezidentských voľbách v roku 2009 sa dalo ukázať na Ivetu Radičovú.
Zdá sa, že slovenská opozícia v roku 2015 bude riešiť iné veci, bude jej chýbať rok až dva, aby bolo možné ukázať na opozičného kandidáta na úrad premiéra. Dôvodom je pretrvávajúca stranícka nestabilita, ktorá trvá už od vlády Ivety Radičovej. Inými slovami, Matovič je príliš silný (a v roku referenda ešte viac ožije), Figeľ príliš programovo neviditeľný a Procházka stratil sebavedomie.
Je tu však niečo, čo podobnú skepsu spochybňuje: úspech Andreja Kisku.
Od prezidentských volieb je v éteri otázka - stále nezodpovedaná - ako možno Kiskov úspech využiť pre parlamentné voľby.
Možnosti sú pritom iba tri.
Nový líder. Nová strana. Alebo nová koalícia.
Novým lídrom mal byť Rado Procházka, ale o svoje postavenie prišiel. V roku 2015 sa preto musí pokúsiť o come-back.
O novej strane sa špekuluje už dlho. Spomínajú sa konkrétne mená, peniaze ani mediálna podpora by neboli žiadnym problémom. Sú to však podnikatelia (alebo bývalí podnikatelia), ktorým chýba Kiskov zmysel pre riziko, chuť „skočiť do vody“ a prijať pravidlá politickej hry. Ak to myslia títo páni, prípadne dáma, vážne, musia ísť s kožou von – tento rok.
A napokon je tu koalícia. Figeľ, Procházka a podľa všetkého ani Matovič a Bugár o ňu nebudú mať záujem. Zostáva koalícia malých. Ak sa teda nestane zázrak, a aj keď podobná koalícia vznikne, budúceho premiéra v nej hľadať netreba.
Môžem sa mýliť, ale mám pocit, že na meno nového premiéra je ešte skoro. Aspoň podľa opozície.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.