.najskôr základné fakty: je pravda, že Ústavný súd (ÚS) minulý týždeň nespochybnil voľbu Jaromíra Čižnára za šéfa prokuratúry. Senát pod vedením Ladislava Orosza konštatoval “len” porušenie práv Jozefa Čentéša, ktorého bývalý prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať do tejto funkcie. Čentéšovi priznal aj odškodné, čo je však vedľajšie: rozhodnutie súdu je dôležité hlavne v symbolickej rovine. Keby bol Čižnár rovný chlap, na druhý deň po verdikte by podal demisiu.
Namiesto toho zorganizoval Čižnár doteraz najdlhšiu tlačovku vo svojej kariére. Dôvod? Súčasný generálny prokurátor nemá po rozhodnutí súdu v kauze Čentéš čisté svedomie. Aj preto neférovo zaútočil na svojho rivala, ktorý bol legitímne zvolený za šéfa prokuratúry. Čižnár sa totiž po verdikte ÚS ocitol pod tlakom, o jeho odchode navyše začala hovoriť aj časť opozície (Lipšic a spol.), ktorá už niekoľko týždňov mobilizuje davy proti vláde Roberta Fica. Mimochodom, spolužiaka Jaromíra Čižnára.
Nedôstojnou tlačovkou, ktorá pripomenula časy, keď bol na čele prokuratúry Dobroslav Trnka, sa snažil Čižnár podsunúť, že to bol práve Čentéš, kto ho “tlačil” do funkcie šéfa prokuratúry. Je síce pravda, že Čentéš aj iní slušní prokurátori vnímali Čižnára ako menšie zlo. Alternatívou bol totiž Dušan Kováčik alebo Mikuláš Gardecký, ktorí majú porovnateľne zlú povesť ako Trnka. Všetci však vedia, že Čižnár nekandidoval preto, že to chcel Čentéš, ale preto, že si to želal Fico.
Generálny prokurátor vypustil aj ďalší balast, ktorý však nestojí za podrobnejší komentár: banálnym historkami o tom, kde, koľkokrát a za akých okolností sa stretol s Čentéšom, len potvrdzujú, že Čižnár dosiahol profesionálny strop, keď sa stal krajským prokurátorom v Bratislave. Kľúčové je však niečo iné: odkedy je Čižnár generálnym prokurátorom, nedotiahol ani neotvoril žiadnu veľkú kauzu s politickým pozadím. A príležitostí bolo dosť: od emisií až po škandál s CT, ktorým sa začali Čižnárovi ľudia vážne zaoberať, až keď sa prevalil v médiách.
Namiesto toho sa intenzívne vkladá do okrajových sporov (málo jedla v detských polepšovniach, výroky moderátorky Kormúthovej), aby sa nemusel ťahať za prsty s oligarchami z prostredia Smeru. Čižnárovi skrátka chýba odvaha: odviaže sa len vtedy, keď chce ponížiť svojho podriadeného. Podpásovými útokmi a spôsobom, akým si “pustil jazyk na špacír” (Trnka) v kauze Čentéš, však Čižnár zosmiešnil hlavne seba.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.