Žena na prechádzke
Možno ste to video pred pár týždňami videli tiež, lebo niekto z vašich priateľov ho zdieľal na Facebooku. Doteraz zaznamenalo cez 37 miliónov videní. Ide o skrytou kamerou nasnímaný dvojminútový zostrih desaťhodinovej prechádzky mladej ženy v uliciach Manhattanu, počas ktorej sa viac ako stokrát stane obeťou obťažujúcich pokrikov zo strany okoloidúcich mužov. Jeden z nich dokonca neodbytne kráča vedľa ženy niekoľko minút.
Video má ukázať, aké ťažké to majú ženy s cudzími nadržanými chlapmi, aj keď len kráčajú po chodníku a nie sú vôbec oblečené vyzývavo. Divákov prehovára k finančnému daru pre neziskovú organizáciu, ktorá bojuje proti takémuto pouličnému verbálnemu obťažovaniu.
Pre určitý typ ľudí, ktorí si sústavne potrebujú pestovať svoj pocit morálnej povýšenosti nad inými zaujímaním okázalo pohoršených póz (najčastejšie na Facebooku), bolo video vodou na mlyn. V Amerike viedlo k množstvu článkov v médiách, internetových blogov, či statusov na sociálnych sieťach, ktoré fenomén popiskovania a pokrikovania po cudzích ženách na ulici rozoberali zo všetkých strán.
Dodalo tiež impulz k nakrúteniu ďalších videí. Vznikla napríklad inscenovaná paródia o mužovi, ktorý kráča ulicami New Yorku. V jeho závere je miesto výzvy na darovanie peňazí neziskovke apel, aby „patriarchát zostal zachovaný“. Alebo toto video, v ktorom sa po Manhattane prechádza princezná Leia z Hviezdnych vojen.
No niekoľko ľudí skúsilo tento pouličný experiment zopakovať s rôznymi obmenami. Napríklad v tomto videu mužský model kráča tri hodiny New Yorkom, pričom po ňom pokrikujú ženy i muži rovnako ako po žene v pôvodnom videu.
V ďalšom zase mladá atraktívna žena päť hodín kráča po Manhattane oblečená v rifliach a tričku, a potom päť hodín oblečená v hidžábe. Kým v prvom prípade po nej muži pokrikujú, v tom druhom si ju nikto nevšíma. Čo je pointa, ťažko povedať. Možno, že na tej moslimskej ženskej móde predsa len niečo bude. No nielen chodci majú problémy s verbálnym obťažovaním. Aj šoféri, ktorí vlastnia luxusné autá, to zjavne majú v uliciach ťažké.
Rasistickí anti-sexisti?
Každopádne, najpozoruhodnejšie na pôvodnom videu sú niektoré články, ktoré ho komentovali s plnou vážnosťou. Pri pozornom sledovaní totiž zistíte, že väčšina pokrikujúcich mužov sú... ehm... čierni, kým obťažovaná ženská obeť je... ehm... biela. A tak video, ktoré bolo vyrobené s cieľom získať finančné príspevky vyvolaním rozhorčenia kvôli sexistickému správaniu mužov, sa nevyhlo pranieru, lebo údajne posilňuje rasistické stereotypy.
Je to zaujímavý nový fenomén. Tí istí ľudia, ktorí tak radi rozdávajú druhým nálepky rasistov, sexistov, či homofóbov, sa tento raz vrhli na seba navzájom ako Gottwald na Slánskeho.
Za všetky príklady článok Kristin Iversenovej v Brooklyn Magazine. Podľa nej: „Skutočnosť, že video si zvolilo zobrazenie bielej ženy, ktorá zakúša obťažovanie takmer výhradne zo strany čiernych a latino mužov, je celkom jasným znamením toho, kto má byť jeho obecenstvom. Menovite tí, ktorí sa snažia ochraňovať nevinné biele ženy, inými slovami v súčasnosti existujúca spoločenská mocenská štruktúra.“
Ak počujete slovné spojenie „spoločenská mocenská štruktúra“ v súvislosti s mužmi a ženami, máte istotu, že ste sa práve ocitli na prednáške marxizmom inšpirovaných feministických štúdií. Tým sa však autorkine výhrady nekončia. Žena na videu má oblečené čierne tričko a rifle. Tvorcovia videa sa zrejme chceli vyhnúť príliš vyzývavému oblečeniu, aby diváci na internete nemohli vypisovať, že si dievča o mužské pokriky koledovalo. Podľa Iversenovej je to však opäť zle, lebo tým autori nepriamo naznačujú, že iné ženy si o obťažovanie koledujú nosením vyzývavého oblečenia.
Podľa publicistky je tiež ďalším problémom videa, že nie je vôbec reprezentatívne: „Ak by toto video zobrazovalo farebnú ženu, takú, ktorá patrí k LGBTQ komunite, išlo by o lepšie vyjadrenie toho, čomu najbežnejšie obete obťažovania skutočne čelia. Avšak kto vie, či by také video zožalo toľko sympatií alebo toľko finančných darov.“
Iversenovej text nebol jediný svojho druhu. Charles C. W. Cooke vo svojom článku na stránke konzervatívneho magazínu National Review ponúka niekoľko odkazov na ďalšie bizarné texty ľavicových autorov, ktoré video s pokrikovaním analyzujú z hľadiska rasových, triednych, či sexuálnych menšín.
So správne ohnutou logikou môžete dôjsť dokonca k záveru, že v skutočnosti sú pokrikujúci čierni muži vo videu „obeťami“ bielej ženy na prechádzke. Veď rasistický americký systém „bieleho privilégia“ odsudzuje väčšinu čiernych na život v nižších spoločenských vrstvách a horších mestských štvrtiach. V tých sa nejaká vysoká etiketa nepestuje, takže biela žena ako členka privilegovanej rasy je vlastne zodpovedná za neotesané správanie členov znevýhodnenej čiernej rasy. Ak na svet hľadíte cez kolektivistické okuliare „utláčaných“ a „utlačovateľských“ skupín ľahko dôjdete k podobným záverom.
Had, požierajúci vlastný chvost
Tvorcovia videa už vyjadrili verejné poľutovanie, že ich dielo neúmyselne posilňuje stereotypy o čiernych a hispánskych mužoch. „Napríklad, nie sú v ňom žiadni ázijskí muži, čo však neznamená, že ázijskí muži tieto veci nerobia tiež“, sypal si popol na hlavu režisér Rob Bliss. Aj žena z videa ubezpečovala verejnosť, že v skutočnosti ju denne obťažujú muži všetkých rás.
Každopádne, prípad anti-sexistického a neúmyselne rasistického videa ukazuje ako politická korektnosť s jej mexickými vlnami moralistického pohoršovania pripomína hada, ktorý požiera vlastný chvost. Môžete byť úplným fanúšikom tohto nového puritánstva, no aj tak pred ním nie ste nikdy v bezpečí. A preto by ste si mali dopredu rozmyslieť, či ho vôbec podporovať skákaním na vlny pohoršenia, keď ide o iných ľudí – zvlášť o ľudí, ktorých postoje nemusíte.
Môžete mať trebárs fair-trade kaviareň, kde budete zamestnávať postihnutých a príslušníkov menšín. No neviete zabrániť tomu, aby sa nejaký hosť nepohoršil napríklad preto, že ponúkate „čiernu“ kávu alebo „teplý“ čaj. V tomto novom puritánstve totiž nejde o vaše úmysly, ale o subjektívny pocit dotknutia. Vlastná precitlivenosť na (často viac domnelé ako reálne) zraňujúce prejavy sa využíva ako spôsob manipulácie a citového vydierania voči spoločnosti za účelom vytĺkania peňazí, zákonných výsad alebo proste len z dôvodu uspokojenia vlastnej samoľúbosti (čo často vidieť na sociálnych sieťach).
Mimochodom, aj k rasovému kontextu debaty prechádzkového videa vznikla jedna paródia. Toto video ukazuje, akým všelijakým nástrahám musí čeliť mladý čierny muž, ktorý sa desať hodín prechádza po uliciach Los Angeles. Je to vtipnejšie, než akademické reči o „bielom privilégiu“.
Oživiť ideál džentlmenstva
Na záver by som rád dodal, že mám porozumenie pre ženy, ktoré dennodenne zažívajú na ulici pokriky a popiskovanie od cudzích mužov a táto ich pozornosť je im nepríjemná. Netreba to zľahčovať. Lenže, čo je riešením?
Tlieskali sme vari v minulosti sexuálnemu oslobodeniu od „zväzujúcich“ a „úzkoprsých“ konvencií, najmä od konvencie manželskej monogamie, aby sme sa teraz puritánsky pohoršovali, ak ľudia slobodne a neviazane signalizujú na ulici záujem o opačné pohlavie?!
Riešením je možno vrátiť sa k osvedčenému ideálu džentlmenstva a galantnosti voči ženám, ku ktorému by mladí muži mali začať byť opäť vedení. To by však takzvaní pokrokoví ľudia mohli odsúdiť ako neželané „posilňovanie rodových stereotypov“.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.