Paškov koniec hovorí hneď o niekoľkých veciach naraz. Po prvé, Robert Fico je opatrnejší a prísnejší, ako košickí voliči. Predstava, že by sa z druhého muža Smeru stal symbol výpalníka v zdravotníctve, ktorému ani netreba nič dokazovať, pretože každému v krajine je jasné, že Paška je skorumpovaný, bola za hranicou tolerancie.
To nemá nič spoločné s Paškovou rodinou. Ide výlučne o Smer, nie o Pašku.
Paškov koniec je zaujímavý o to viac, že na poslednom sneme dokázal uhrať strategické víťazstvo nad Marekom Maďaričom, ktorý pred snemom Smeru tlačil do vedenia žilinského župana Juraja Blanára a košického primátora Richarda Rašiho. Nepodarilo sa, a to pre veto Pavla Pašku.
Paška a Blanár stelesňujú dve odlišné podoby Smeru. Zatiaľ čo Blanára dokážu oceniť aj opoziční politici, Paška reprezentuje presný opak: opozíciu najradšej ponižoval a vŕšil na ňu svoju žlč. Nezaváhal a keď opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu, arogantne nechal parlament zasadať v noci.
Paškov koniec ukazuje, aký slabý sa v skutočnosti Smer po prezidentských voľbách cíti. Nebojí sa pritom médií, ale Facebooku a najmä ulice.
Zaujímavé bude sledovať, či Paškov odchod bude znamenať aj zmeny v biznisovom prostredí strany, a teda či oslabí jeho mocenský vplyv, ako sa to stalo Fedorovi Flašíkovi, alebo ide len o ukrytie momentálne nepopulárnej tváre.
František Múčka, Jozef Majchrák, Jaroslav Daniška
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.