Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako je to naozaj s dobiehaním Česka?

.lukáš Krivošík .názory

Pri príležitosti 96. výročia vzniku Československa sa roztrhlo vrece s článkami, ako sa Slováci konečne doťahujú ekonomicky na úroveň Čechov. No tento zápas si ešte bude vyžadovať výdrž v koncovke, pokiaľ má byť úspešný.

Lukáš Krivošík

Platy stále zaostávajú

Politici slovenského pôvodu ako Andrej Babiš či novozvolená primátorka Prahy Adriana Krnáčová dosahujú úspechy v českej politike, kým na Slovensku vychádzajú články ako v dnešných HN, že Čechom už konečne dýchame štatisticky na chrbát. Nedávno mal podobnú tému na obálke aj ekonomický týždenník Trend a píšu o tom aj ďalšie médiá.

Vďaka dlhodobo rýchlejšiemu hospodárskemu rastu sa Slovensko vyšvihlo zo 60 percent českej úrovne HDP na obyvateľa v roku 1993 na takmer rovnakú úroveň dnes. Podobné je to aj v hrubom národnom produkte.

V susednom Česku občas tiež vychádzajú podobné články. Správy o dobiehaní chudobnejšieho príbuzného v tamojších médiách majú akiste za úlohu okrem iného vytvoriť v českej spoločnosti pocit naliehavosti, ktorý by umožnil viac naštartovať ich rast reformami. – Pozrite, už nás dobiehajú aj Slováci, robme niečo so sebou. No český človek berie podobné informácie s rezervou. Príliš očividné je totiž pre neho naďalej zaostávanie Slovenska v „menej abstraktných“ ukazovateľoch, než je HDP či HNP.

Asi najhmatateľnejším indikátorom prosperity je náš čistý príjem v peňaženke. Ako si nedávno všimli analytici Poštovej banky, priemerná čistá mzda Slováka bola vlani 645 eur, kým Čech zarobil v čistom v priemere 740 eur (Maďar 536 eur, Poliak 619 eur a Rakúšan až 2 238 eur).

Samozrejme, do úvahy treba vziať aj rozdiely v cenových úrovniach medzi rôznymi štátmi. V každom prípade, na mzdy vplýva aj vysoká nezamestnanosť, ktorá na Slovensku dlhodobo presahuje 13 percent, kým v Českej republike je polovičná. Pretrvávajúce rozdiely vo výške miezd i nezamestnanosti spôsobujú, že u našich západných susedov pracujú desaťtisíce Slovákov (niektorí legálne, iní načierno). Odhaduje sa tiež, že okolo 25-tisíc Slovákov študuje na českých vysokých školách. Hlasovanie nohami zatiaľ vyznieva viac v prospech ČR. 

Nehmotný náskok

Česká republika má tiež oproti Slovensku výrazný náskok v čomsi nehmotnom, čo sa ťažko vyčísľuje. Jej inštitúcie (v širokom význame tohto slova) majú hlbšie základy v podobe tradície a kontinuity, na ktorých sa dá stavať. Svoje materiálne i personálne zdroje dokážu čerpať z podstatne širšej základne. Inak povedané, v českej spoločnosti je prítomných viac finančných zdrojov a väčší počet ľudí umožňuje kvalitnejší výber. Väčší trh s vyššou kúpyschopnosťou umožňuje hlbšiu deľbu práce.

Vezmime si napríklad len takú oblasť, ako je česká a slovenská kinematografia. Ak sa v Česku dlhé roky točilo rádovo viac filmov ako na Slovensku, bola tiež vyššia pravdepodobnosť, že niektoré budú dobré a presadia sa aj medzinárodne. Na druhej strane, v posledných rokoch sa filmová tvorba na Slovensku dosť naštartovala. Posledné ročné údaje hovoria o 30 až 40 nakrútených nových celovečerných filmoch v ČR a 14 až 15 v SR (vrátane koprodukčných), čo už vlastne takmer zodpovedá prirodzenému pomeru 2:1.

„Slovenská kinematografia sa na tú českú kvalitatívne doťahuje, už len naplniť kiná, aby začalo slovenského diváka baviť chodiť na slovenské filmy,“ konštatuje pre .týždeň filmový kritik a šéfredaktor portálu kinema.sk Peter Konečný.

K oným ťažko vyčísliteľným prednostiam Českej republiky patrí aj nenapodobiteľný fenomén Prahy ako metropoly s mimoriadnou architektonickou, umeleckou, historickou a turistickou hodnotou (nehovoriac o ekonomickej sile 1,2 miliónového mesta). Je pravda, že ak sa v Prahe niečo vybudovalo trebárs v 15. storočí, čo u nás vtedy nie, už to spätne nezmeníme. No dejiny nie sú uzavretá kniha. Nové kapitoly píšeme s každým novým dňom.

Napríklad v Singapure, ako v mladom mestskom štáte, sa nemôžu medzinárodne prezentovať niečím, čo robili ich predkovia pred päťsto rokmi, no riešia to tak, že robia niečo zaujímavé dnes a prezentujú sa tým. To je presne spôsob, ako rozmýšľať o pretrvávajúcej priepasti medzi Českom a Slovenskom. Ak nášmu národu chýba pôsobivá a nablýskaná minulosť, stále si môžeme ešte vytvoriť pôsobivú budúcnosť.

Projekt 2018

Často sa hovorí, že po celospoločenskom vypätí, ktoré si vyžiadala porážka mečiarizmu v roku 1998 a vstup do Európskej únie v roku 2004 Slovákom chýbajú ďalšie méty, pre dosiahnutie ktorých by sa boli ochotní ako národ nadchnúť. No jedna sa ponúka aj sama.

Slovensko by sa malo cieľavedome pokúsiť do konca roka 2018, keď si budeme pripomínať sté výročie vzniku ČSR, zlikvidovať aj zostávajúci náskok Českej republiky v životnej úrovni obyvateľov. To znamená štyri konkrétne veci: sústrediť sa na zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie mzdovej úrovne, a tiež na kvalitu našich vysokých škôl i ostatných verejných inštitúcií ako takých. Tie posledné dva body by sa dali nazvať aj „dobudovaním štátu“.

Počas existencie Československa sme si navykli hľadieť na české krajiny ako na prirodzené politické, ekonomické a kultúrne ťažisko spoločného štátu. Keď federácia zanikla, česko-slovenský priestor pretrval minimálne v ekonomických a kultúrnych väzbách, no ČR je naďalej v týchto oblastiach prirodzene dominantná. V každom prípade, Slováci by mali nabrať odvahu a začať s ambíciami snívať o strednodobej budúcnosti, v ktorej by sa ťažisko ekonomicko-kultúrnej dynamiky v česko-slovenskom priestore presunulo k nám.

Dnes je to len rojčenie, ktoré môže pri súčasnej vláde a náladách, dominujúcich v slovenskej spoločnosti, dokonca vyznievať komicky. No ak sa nám raz podarí stať úspešnejšou a prosperujúcejšou krajinou, ako je Česká republika, ďalšou métou zostane už len západná Európa. Moja úvaha nie je motivovaná protičeským resentimentom. Pred storočím zachránili Česi nás Slovákov doslova v hodine dvanástej pred rozpustením v maďarskom mori. Ich pomoc Slovensku by sme nemali nikdy bagatelizovať, ani na ňu zabudnúť. No výborná vec, keď máte väčšieho brata, je to, že s ním môžete zdravo súťažiť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite