Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

​Čo treba vedieť o našich hlúpnucich deťoch

.fero Múčka .názory

Toto ste už určite počuli: „Slovenské deti sú stále hlúpejšie, ako ich rovesníci vo vyspelom svete. Zhoršujú sa v chápaní toho, čo čítajú, stále horšie im ide matematika či iné prírodné vedy. “ Ale v čom presne je pointa?

Fero Múčka

Vďaka medzinárodnému testovaniu PISA to vieme celkom presne. Výsledky testov ukazujú, že strácame schopnosť vzdelávať. Zvlášť pokiaľ ide o chudobnejšie deti. A ich podiel na celkovom počte detí bude narastať, takže to bude ešte horšie.

Preto by sme asi mali byť radi, keď minister školstva čerstvo ohlásil program, vďaka ktorému budú mať školy lepšie pripojenie na internet. Vláda k tomu prijala samostatný materiál pojednávajúci o masívnejšej informatizácii škôl. Znie to logicky, keď budú mať školy lepšie technické možnosti, budú deti dosahovať lepšie výsledky.

No presne o tom naše školy nie sú. Ak porovnáme vybavenie slovenských škôl s krajinami, ktoré vo vzdelávaní detí dosahujú výrazne lepšie výsledky, nenájdeme tam nič, čo by nám hovorilo, že stav nášho vzdelávania zlepšíme investíciou do vybavenia alebo do budovania ďalších tried. Podobné konštatovanie platí aj o počte žiakov. Naše školy nie sú výrazne prepchatejšie, ako v krajinách, kde žiaci dosahujú dobré výsledky.

Problém je úplne inde. Tie isté testy, ktoré merali schopnosti našich žiakov v matematike či čítaní, merali aj to, ako sa pritom správajú. A až tu asi narazíme na to, kde sa začína problém s našimi školami: Problém je to, ako sa naši žiaci stavajú k tomu, čo sa v škole robí.

Zistilo sa, že keď žiakov postavíme pred nejakú úlohu, ich chuť problém riešiť a vytrvalosť sú výrazne nižšie ako u ich rovesníkov vo vyspelých krajinách. Máme pritom zmerané, ako tieto vlastnosti vplývajú na študijné výsledky.

Naši žiaci vidia v učení menší zmysel ako ich rovesníci vo vyspelých krajinách. Neveria ani, že drina v škole zvyšuje ich šance dobre sa v živote uplatniť a majú zvýšený pocit, že do školy nepatria. Dokonca aj deti v krajinách, ktorých školský systém sa dá považovať oproti tomu nášmu za represívny, sú v školách šťastnejšie a k riešeniu problémov pristupujú s oveľa väčšou radosťou a odhodlaním.

To, čo treba v našich školách riešiť, je, prečo v nich nefunguje „chémia“. Prečo nevieme deťom odovzdať tu úplnú podstatu vzdelávania – chuť postúpiť dnes o kúsok ďalej, ako boli včera.

Žiadne rýchlejšie pripojenie ani rozdávanie tabletov to neriešia. Naopak, vytvára len zdanie, že sa niečo robí. Preto sú takéto aktivity dokonca horšie, ako žiadne.

Možno sú vo svete školy, ktorým chýba lepšie pripojenie na net, aby dosiahli lepšie výsledky. No určite to nie sú slovenské školy.

Našim problémom je, že slovenské deti sa v školách stále viac správajú ako padavky bez odhodlania a cieľa. Nemá zmysel sa hádať, či je to viac vina rodičov alebo učiteľov. Skúsme vymyslieť, ako to riešiť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite