Poľsko je pre strednú Európu mimoriadne dôležitá krajina, preto už dlhšie rozmýšľam, ako „stredoeurópskosť“ Poľska ešte viac posilniť a potvrdiť. Politicky, aj kultúrne. Aby boli naše vzťahy lepšie, musíme niečo urobiť aj my, Slováci a Česi, o tom niet pochýb. Ale teraz by som sa rád dotkol druhej strany a venoval sa niečomu, čo síce má aj politické dôsledky, ale o politiku pritom takmer vôbec nejde.
Mám pocit, že Poľsku by prospeli tri možno na pohľad malé, ale svojím spôsobom dôležité zmeny.
Začnem so športom. Poliaci majú radi bicykle, chodia do hôr, majú elitných skokanov na lyžiach a hrajú samozrejme futbal. Prečo ale nehrajú hokej?
Hokej je šport kontinentálnej Európy, najmä tej strednej, v širšom zmysle slova. Hrajú ho slovanské aj germánske národy. Vlastne ho hrajú všetci poľskí susedia. V Poľsku sa hokej samozrejme hrá tiež, ale nie na svetovej úrovni. Myslím, že Poliakom by prospelo, keby viac mladých talentov držalo hokejky v rukách. Viete si predstaviť tie zápasy ako Poľsko-Rusko, Poľsko-Nemecko? Boli by to udalosti, ktoré by presiahli hranice športu – a Poľsko by viac zviazali s naším regiónom.
Po druhé, alkohol. V Poľsku je momentálne populárne piť víno, dovážajú ho najmä z juhu Európy a Latinskej Ameriky. Víno z Rakúska či Maďarska nájdete skôr výnimočne, slovenské či moravské nenájdete vôbec. Ešte horšie je to s pivom. Poľské pivo chutí len tomu, kto si naň zvykol. (Napokon, podobné je to aj s niektorými slovenskými značkami.) Kde-tu v poľských veľkomestách nájdete dovážanú plzeň, ale nechutí tak, ako by sa patrilo. Inými slovami, Poľsko by sa malo viac otvoriť. Českému aj slovenskému pivu, stredoeurópskemu vínu, prospelo by to vzťahom v regióne a najmä samotným Poliakom.
A ešte niečo. Poliaci až na úplné výnimky nepália ovocné destiláty, robí sa tam v podstate len vodka. Nič proti vodke, vyznávam dogmu, že jednotlivé druhy alkoholu netreba stavať proti sebe, ale pálenie jabĺk by Poliakov zaujalo azda viac, ako popularizovanie jablčného cideru. Už preto, že tých jabĺk je teraz u našich susedov dosť.
A napokon, káva a kaviarne. My z bývalej Rakúskej monarchie sme v tomto ohľade trochu rozmaznaní, ale niet sa za čo hanbiť, takže: Poliaci síce poznajú kaviarne, pije sa tam stále viac a - opatrne by sa dalo povedať - aj stále lepšej kávy. Ale poľskou tradíciou je čaj. Opäť, nič proti tomu, čaj je vo svete rozšírenejší, ako káva. Pitie kávy však akosi osobitne kultivuje medziľudské vzťahy, politické, kultúrne aj iné. A trochu je dôležité aj to, akú kávu pijeme. Pollitrové americké vedierka z papiera či plastu... nuž, nie každá kávou zafarbená voda je aj káva. V Poľsku sa zatiaľ rozširuje najmä americká „starbucksovská“ kaviarenská kultúra a nad tým musí kontinentálny Európan trochu krčiť nos.
Poviem to inak: Poliaci by urobili dobre, keby sa trochu obzreli a všimli si, akú kávu pijú iní katolíci v Európe, od Chorvátov, cez Talianov až po Rakúšanov a Francúzov. Napokon, s Turkami si Poliaci rozumeli vždy dobre, takže je na čom stavať.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.