Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

SME v pazúroch Penty II.

.marek Vagovič .názory

Je slobodným rozhodnutím každého redaktora SME, či po príchode Penty zostane alebo odíde. Som si istý, že viacerí odídu, a držím im palce. No zároveň som presvedčený, že aj tí, ktorí zostanú, budú robiť všetko preto, aby pod novým majiteľom nestratili tvár.

Marek Vagovič

Nedávno som na tomto mieste napísal blog, ktorý mnohí redaktori SME pochopili tak, že ich bohorovne poučujem, ako sa majú správať, keď ich noviny kúpi Penta. Nič také ma, samozrejme, ani nenapadlo: v SME som totiž zažil štyri mimoriadne plodné roky, čo som ocenil aj v ankete, ktorú urobil tento denník s bývalými redaktormi pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku: “Z novinárskeho hľadiska to boli pre mňa veľmi silné roky. V SME som sa naučil byť zodpovedný, spravodlivý, precízny, úderný aj presný. Články v SME mali vždy váhu – politici ako Fico ich síce často spochybňovali, no ani on si ich nedovolil ignorovať.”

V ťažkých chvíľach prvej Ficovej vlády – a tých sme s vtedajším predsedom vlády zažili naozaj dosť – nám navyše šéfredaktor novín Matúš Kostolný vždy kryl chrbát. Jeden príklad za všetky: nahrávka, na ktorej hovorí hlas podobný Ficovi, ako zháňal peniaze pre stranu vlastnou hlavou. Matúš vtedy nezaváhal ani na sekundu a rozhodol, že nahrávku zverejníme aj napriek tomu, že bolo dva dni pred voľbami. Dôsledkom bolo aj trestné oznámenie, ktoré naňho podal Robert Fico. Matúš riskoval, pretože si bol vedomý, že ide o vec dôležitého verejného záujmu. A to dodnes nie je v slovenských médiách samozrejmé.

Ak som v blogu SME v pazúroch Penty kritizoval niektoré kroky (rozhodnutia, novinové články), tak to neznamená, že nevidím prínos tohto denníka pre slovenskú žurnalistiku aj spoločnosť ako takú. Vo svete je však úplne bežné, že novinári analyzujú aj prácu svojej konkurencie, pričom si často nekladú servítky pred ústa. To len my sa tu roky obchádzame a tvárime, že sa to nepatrí: ak to však robia sudcovia alebo lekári, rozčuľujeme sa, že ide o falošnú solidaritu. Ak sa napokon nejaký novinár predsa len pokúsi o zhodnotenie iného média, tak sa väčšina jeho redaktorov urazí, aj keď nepoužil žiadny podpásový argument.

Nehovoriac o tom, že aj časopis .týždeň, pre ktorý momentálne pracujem, je najmä na sociálnych sieťach často terčom nevyberaných útokov a hysterických reakcií. Takmer denne sme konfrontovaní aj s ironickými či pohŕdavými poznámkami iných novinárov. Niekedy si za to môžeme sami, často sú však za tým predsudky. Napriek tomu sa treba odosobniť a nebrať sa až tak vážne: a to ani v zložitom období, aké teraz zažívajú redaktori SME. Tam, kde prevládnu emócie, sa totiž končí každá diskusia – a dobre mienená, hoci aj miestami svojou formou trochu sugestívna kritika, je vnímaná ako neférový atak bývalého kolegu.

Na záver ešte dve poznámky, aby som predišiel zbytočným nedorozumeniam: je slobodným rozhodnutím každého redaktora SME, či po príchode Penty zostane alebo odíde. Som si istý, že viacerí odídu, a držím im v budúcom projekte palce. No zároveň som presvedčený, že aj tí, ktorí zostanú, budú robiť všetko preto, aby pod novým majiteľom nestratili tvár. Redaktori SME majú totiž svoju hrdosť: na rozdiel od vydavateľstva Plus 7 dní, kde sa na stretnutí s Jaroslavom Haščákom novinári zaujímali, či budú vyššie platy a vianočné odmeny.   

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite