Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knižná výzva kolegom z .týždňa

.lukáš Krivošík .názory

Na Facebooku sa šíri výzva pre knihomoľov, ktorí netúžia liať si na hlavu ľadovú vodu. Cez takzvaný book challenge sa vzájomne vyzývajú, aby uviedli desať kníh, ktoré ich v živote najviac ovplyvnili.

Lukáš Krivošík

Mne sa zoznam s príslušným komentárom príliš rozrástol pod rukami, navyše treba aj tu v Denníku občas čímsi prispieť. Nuž, toto sú knihy, ktoré spomedzi stoviek prečítaných mali na mňa mimoriadny vplyv:

Vyradený Dejepis pre 8. ročník ZŠ

Mohol som byť prvák alebo druhák na základnej, keď nás spolu s ďalšími žiakmi poslali zaniesť kopy odovzdaných kníh do školského skladu učebníc. Kým som čakal, že nás učiteľka, majúca na starosti správu skladu, pošle preč s učebnicami na ďalší rok, začal som si listovať v ôsmackom dejepise. Bola to ešte taká stará komunistická učebnica so známou volgogradskou sochou „Matka vlasť volá“ na obálke. Upútala moju pozornosť, lebo kniha rozoberala učivo o druhej svetovej vojne.

V tom čase vysielala nemecká televízna stanica Pro7 každú nedeľu klasické vojnové filmy ako Oddiel 10 z Navarone, Zelení diabli z Monte Cassino, Orol pristál alebo Remagenský most. Absolútne som ich hltal a túžil som dozvedieť sa viac o pozadí tých tém. Ako som si listoval učebnicou, v jednej chvíli som si uvedomil, že mi cez plece pozerá správkyňa skladu (ktorá sa mimochodom neskôr v deviatej triede stala mojou triednou učiteľkou). S vyčítavým pocitom akože si pozerám niečo, k čomu ešte nemám potrebný vek, som knihu vrátil do poličky. No učiteľka mi nič nevyčítala.

„Ak chceš, môžeš si tú knihu zobrať“, mávla rukou. „Aj tak je už vyradená.“ Tým rozhodujúcou mierou ovplyvnila môj život. Cez leto som si v učebnici prečítal kapitoly, ktoré ma zaujímali. A v ďalších rokoch doslova desiatky iných kníh o druhej svetovej vojne.

Vojtech Zamarovský: Dejiny písané Rímom

Toto mohlo byť asi v treťom ročníku na základnej. Mal ju so sebou spolužiak, s ktorým sme bývali na izbe v škole v prírode. Čítali sme ju na striedačku. No vtedy ešte nie celú. Stále dookola nás zaujímala najmä kapitola o Júliovi Caesarovi, keďže obaja sme fičali na komiksoch s Asterixom. Vyradený ôsmacký dejepis o druhej svetovej, Asterix a Zamarovský položili základy môjho doteraz trvajúceho záujmu o históriu, ktorý neskôr preskočil aj na ďalšie spoločenské vedy.

Mika Waltari: Egypťan Sinuhe

Egypťan Sinuhe a Riman Minutus boli dva historické romány, ktoré som objavil v knižnici mojich starých rodičov. Časom som prečítal všetky Waltariho knihy, preložené do slovenčiny a češtiny, vrátane tých, ktoré sa odohrávajú v súdobom Fínsku. Sú namiešané z dobrodružných zápletiek, exotickej výpravnosti, hlbokej intímnej znalosti žien (čo ma v období dospievania veľmi zaujímalo), dumajúcej severskej melanchólie a tiež čohosi naviac. Waltari totiž dokázal veľmi dobre vystihnúť a do deja svojich kníh zakomponovať aj ducha filozofických názorov a debát, ovplyvňujúcich obdobia, o ktorých písal. Vďaka tomu pôsobia jeho historické romány veľmi ucelene a plasticky.

Od Waltariho sa mi mimoriadne páčili aj Krvavá lázeň, Šťastná hvězda a Pád Cařihradu. Z autorov historických románov mám rád ešte Stevena Pressfielda (Ohnivá brána, Souboj s bohy).

Og Mandino: Najväčší obchodník na svete

Najlepšia motivačná knižka všetkých čias. Hoci v skutočnosti sú to dve knihy v jednej. Dostal som ju niekedy na druhom stupni základnej školy ako darček a veľa krát ma nakopla i povzbudila. V istom zmysle všetci niečo kupujeme a niečo predávame, no obsah tejto knihy je aplikovateľný v podstatne širších životných súvislostiach, než je len predaj. Ide tiež o dobrý protijed na rôzne postkomunistické, či postfeudálne reziduá v mentalite nás Slovákov. Pri kúpe si však treba dať pozor, aby preklad obsahoval obe knihy s 2 x 10 zvitkami. Niektoré vydania totiž obsahujú len prvú knihu.

Pokiaľ ide o motivačnú, či manažérsku literatúru, plošne ju neodmietam, ako je v niektorých kruhoch dnes módne. Nemusím akurát prvoplánové knihy o pozitívnom myslení a potom ezoteriku, ktorá tvrdí, že si stačí veci len intenzívne priať alebo predstavovať a tým ich do života pritiahneme. Dokonca takéto knihy považujem za nebezpečné pre psychiku tých, ktorí na nich nekriticky fičia.

Naopak, celkom fajn sú knihy z oblasti svojpomocnej literatúry, nejakým spôsobom vychádzajúce buď z osvedčených tradičných náuk západnej civilizácie. Príkladom takejto knihy je trebárs Zodpovedné líderstvo Alexa Havarda, ktoré stavia na antickej náuke o cnostiach a nerestiach (z porovnateľného súdka je aj výborná kniha The War of Art už spomenutého Stevena Pressfielda). Alebo potom knihy, založené na moderných výskumoch sociálnej psychológie (napríklad The Extra One Per Cent britského psychológa Roba Yeunga alebo Time Paradox Američana Philipa Zimbarda).

Dan Simmons: Hyperion Cantos

Ťažko v jednom odseku opísať bohatstvo nápadov a tém, ktoré sa vmestili do tohto epického diela science-fiction. Je to taký Dekameron, odohrávajúci sa v ďalekej budúcnosti. Čitateľ len s úžasom otvára ústa a prevracia stránku za stránkou. Dobré science fiction rozširuje obzory myslenia a posúva hranice predstavivosti. Dan Simmons je v tomto zmysle požehnaný autor. Originálne vyspelé technológie budúcnosti spája s poetickým jazykom dávnych literárnych klasikov.

Pokiaľ ide o Simmonsa, mimoriadne sa mi páčil aj jeho román Terror o skaze Franklinovej arktickej výpravy v 19. storočí (píšeme o nej v najnovšom .týždni) a teším sa aj na jeho dickensovčinu Drood, ktorú mám na kope neprečítaných kníh. No séria o Hyperione je v oblasti sci-fi pre mňa zatiaľ neprekonaná.

Paul Johnson: Dějiny 20. století

Strhujúci a mrazivý portrét uplynulého storočia totalitarizmu. V jednej chvíli sa čitateľ nachádza v intelektuálnych salónoch západných veľkomiest, kde blazeovaní sociálni inžinieri vymýšľajú svoje teórie na zlepšenie zemegule, zrazu strih a čitateľ sa ocitá tisíce kilometrov ďaleko na poliach smrti, kde milióny zomierajú, lebo politickí gangstri sa rozhodli oné uletené myšlienky uviesť do praxe. Všelikto bagatelizuje túto knihu, lebo Johnson vraj nie je profesionálny historik (vzhľadom na jeho štúdium u A. J. P. Taylora dosť zvláštna výčitka). Ale to len preto, že táto kniha veľmi efektívne lieči z ilúzií.

Od Johnsona ma bavili aj Dejiny amerického národa, Dejiny židovského národa, či Nepriatelia spoločnosti. Jeho bohato ilustrované Dejiny umenia: Nový pohľad, kde šťavnato kritizuje Picassa, sa v mojej knižnici nachádzajú hneď vedľa Gombricha.

Friedrich August von Hayek: Osudová domýšľavosť – Omyly socializmu

Posledná kniha jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia, v ktorej zhrňuje myšlienky z jeho skorších diel ako Právo, zákonodarstvo a sloboda, či Ústava slobody. Od Hayeka som najmä počas vysokej školy čítal všetko, čo sa len dalo: Cesta do nevoľníctva, Kontrarevolúcia vedy, Denacionalizácia peňazí, Autobiografické rozhovory... Žiadny mysliteľ na mňa nezapôsobil tak hlboko ako on. Spontánny poriadok, kultúrno-evolučný prístup k tradíciám, či jeho kritika naivného racionalizmu... to všetko formovalo spôsob akým uvažujem o spoločnosti.

Avšak Hayek je len jednou osobnosťou bezprecedentne plodného prostredia Viedne na začiatku 20. storočia, ktorú sa oplatí čítať. Fajn sú aj iní Rakúšania. Napríklad Hayekovi kamoši: ekonóm Ludwig von Mises (Antikapitalistická mentalita, Byrokracia), politológ Eric Voegelin (Nová veda o politike), či historik a teoretik umenia Ernst Gombrich (Príbeh umenia). Z Rakúšanov mám rád aj Stefana Zweiga (Svet včerajška, Netrpezlivosť srdca), či teoretika manažmentu Petra Druckera (Drucker na každý deň).

Thomas Sowell: Economic Facts and Fallacies

V dnešnej ére politickej korektnosti a menšinového kolektivizmu je tento černošský ekonóm vskutku americký národný klenot. Píše (kriticky) o pozitívnej diskriminácii, ekonomických a vzdelávacích rozdieloch medzi etnikami, ale napríklad aj o platových rozdieloch medzi mužmi a ženami. Presvedčivo likviduje jeden ľavicovo-liberálny mýtus za druhým. Dlho som váhal, ktorú jeho knihu vlastne vybrať. Dobré od neho sú tiež Black Rednecks and White Liberals, Controversial Essays, Affirmative Action Around the World, jeho dve učebnice ekonómie, či autobiografia.

Sowell bol pre mňa zároveň úvodom k ďalším skvelým afroamerickým autorom ako ekonóm Walter Williams (Race & Economics), vzdelávateľ Booker T. Washington (Up From Slavery), profesor manažmentu Dennis Kimbro (The Wealth Choice), literárny vedec Shelby Steele (White Guilt), či lingvista John McWhorter (Losing the Race: Self-Sabotage in Black America).

Viktor Frankl: Neuvedomený Boh

Ďalší pozoruhodný Rakúšan. Najznámejšou knihou tohto autora je A napriek všetkému povedať životu áno s podtitulom „Psychológ prežíva koncentračný tábor“. Frankl totiž cez vojnu pochodil Terezín, Osvienčim i Dachau a pôsobivo opisuje psychické prežívanie väzňa koncentračného tábora. Tiež fajn kniha, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie.

No Neuvedomený Boh prináša širší náhľad do bohatstva Franklových myšlienok na pomedzí psychológie, filozofie a náboženstva. Aj jeho ostatné knihy sú výborné, pokiaľ človek hľadá samého seba a pokúša sa nájsť zmysel života. Je to taká psychohygiena (či dokonca psychoterapia) knižnou formou.

Biblia

Každý deň sa snažím vyhradiť si aspoň štvrťhodinku na štúdium Božieho slova: Kapitolka zo Starého zákona, kapitolka z Nového zákona a jeden žalm. Celú Bibliu už takto po troške čítam asi štvrtý krát a pravdepodobne v tom budem pokračovať po celý zvyšok svojho života. Sústavne v nej nachádzam nejaké nové súvislosti a významy, všímam si, čo som si pred tým nevšimol. Dnes už sa v nej celkom slušne orientujem. Hoci poznám makačov, ktorí sú oveľa ďalej.

Ide o skutočný pokrm pre dušu, ktorý keď náhodou jeden deň vynechám, je to ako ísť spať hladný. Nedávno som bol pracovne v zahraničí a až na hotelovej izbe som zistil, že som si svoju Bibliu zabudol doma. Potom som otvoril skriňu. Na poličke bola našťastie Biblia v angličtine pre hotelových hostí. Potešil som sa.

Mnohí začnú s čítaním Biblie, no vzdajú to ešte niekde na tretej alebo štvrtej knihe Mojžišovej. Biblia sa nečíta ľahko, pokiaľ k nej človek pristupuje ako k prostej beletrii. Skôr si jej štúdium vyžaduje metódu, ktorá má určité pravidlá, aby z nej čitateľ vyťažil čo najviac. Existujú celé knihy o tom, ako čítať knihu kníh. Dobré je možno nájsť si pre začiatok biblickú skupinku pri niektorom kresťanskom spoločenstve a začať so štúdiom Písma v širšom kruhu ľudí... No to už je téma na samostatný článok.

V tejto chvíli podávam štafetu ďalej a prosím o zoznam desiatich kníh, ktoré najviac ovplyvnili životy kolegov Elenu Akácsovú, Jara Danišku, Jožka Majchráka a Fera Múčku. Ale prosím tu v Denníku, nie na Facebooku, priatelia.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite