Jednak tou informáciou ( napríklad tu) a jednak zistením, že nemám ani tušenie, ako vyspelí či zaostalí boli naši nedávni predchodcovia v porovnaní so svetom. Sto rokov nie je až tak dávno, aby to nemohlo zaujať aj inak vlažného fanúšika histórie.
Galéria: Kto a kde žil v Rakúsko-Uhorsku
Keď chceme dnes vedieť, ako sme na tom v porovnaní s inými, najčastejšie sa pozrieme na ukazovateľ HDP na obyvateľa. To číslo samé osebe je síce umelý konštrukt, ale dobre sa ním porovnáva. Napríklad, ak sa pozrieme na rebríček, zistíme, že v krajinách s podobným HDP na obyvateľa žijú podobne bohatí (či chudobní) ľudia.
Nejde len o "bohatstvo". Podobné HDP Kanady, Rakúska a Austrálie znamená, že podobná (z globálneho pohľadu) je aj úroveň ich verejných služieb, vek dožitia či úroveň kriminality.
Ak si potrebujete za päť sekúnd overiť tvrdenie cestovky, že Šalamúnove ostrovy sú takmer to isté ako Kanárske ostrovy, na prvé zorientovanie vám dosť pomôže, že rozdiel medzi ich HDP na hlavu je sedemnásobné. A hneď viete, že na tých ostrovoch sa odohrávajú dva úplne iné príbehy.
.ako to bolo vtedy?
No a niečo podobné sa dá spraviť aj sto rokov dozadu.
O tom, ako sa žilo pred sto až stopäťdesiatimi rokmi, vieme celkom dosť. Vieme, kde fungovali aké fabriky, aké bolo vybavenie bežných domácností, koľko kilometrov koľají tu bolo, aká bola úroveň elektrifikácie, ako fungovalo zdravotníctvo, školstvo, akú hodnotu malo to-ktoré remeslo a podobne.
Tieto dáta už len treba prepočítať na ukazovatele, ako ich používame dnes, teda predovšetkým HDP na obyvateľa.To zasa nie je až taká netradičná vec. Mnohé krajiny si také prepočty už dávno urobili. Najlepšiu zbierku takýchto prepočtov zhromaždili a metodicky zjednotili dvaja britskí akademici pred dvoma rokmi. Tu je ich rebríček.
(Krajiny a regióny sú zjednodušene označené názvami, ako ich poznáme dnes, vyjadrené v hodnote USD z roku 1990).
Pred 150 až 130 rokmi, bolo Rakúsko-Uhorsko niekde okolo úrovne európskeho štandardu. Ďaleko na čele Európy boli severozápadné krajiny, najmä Veľká Británia, Holandsko, či Belgicko a Švajčiarsko. Potom tu bola stredná úroveň, kde patrili regióny na území Talianska a Francúzska. K tejto skupine patrilo aj Rakúsko-Uhorsko.
Až s odstupom za ním boli krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Grécko, Švédsko či Fínsko a celý Balkán. Zaujímavá otázka je, aký bol dlhodobý vývoj pred vojnou. Či sa nožnice medzi našou monarchiou a bohatšími krajinami roztvárali, alebo naopak, došlo ku zbližovaniu krajín.
Zdá sa, že tak, ako rástli bohatšie krajiny, rástlo aj Rakúsko-Uhorsko. Čiže si za nimi udržiavalo konštantný odstup, dlhodobo dosahovalo okolo 60 percent ich výkonnosti. (S prižmúrenými očami by sa podľa tých čísel dalo povedať, že ich tunajšia monarchia pomaly dobiehalo, ale radšej pripusťme, že tie dáta nemusia byť natoľko presné, aby sme za to dali ruku do ohňa).
Ak Rakúsko-Uhorsko rozmeníme na drobné, zistíme, že samotné Rakúsko pritom patrilo v roku 1913 do prvej ligy Európy. Teda na úroveň Dánska či Holandska. Ale obyvatelia Maďarska a neskoršieho Československa hrali v porovnaní s Rakúskom úplne inú, hlboko podpriemernú európsku ligu. No stále boli pred Španielskom, Gréckom či Portugalskom.
Problém Rakúsko-Uhorska nebol ani tak v tom, že by ako celok bolo najzaostalejšou krajinou Európy. K tomu malo veľmi ďaleko. Ale že vtedajších monarchovia nedokázali alebo nechceli zaostávajúce regióny pozdvihnúť(vrátane dnešného Slovenska).
Z týchto dát by sa zdalo, že smolou našich praprastarých rodičov nebolo priveľa habsburgizmu, ale naopak, jeho nedostatok na Uhorskom území. Ale to sú na vlažného fanúšika dejín priodvážne úvahy, ktoré radšej necháme historikom.
FOTO - Wikimedia.org
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.