Asi v roku 1987 som začal počúvať metal. V tom čase som mal trinásť rokov, a nosil plesnivú riflovú bundu s nášivkou Metallica. Pamätám si, ako sme sa raz s našimi vybrali do neďalekého Győru, pretože som strašne túžil po tričku s nejakou metalovou kapelou. V Bratislave takéto obchody pred revolúciou neexistovali, v susednom Maďarsku sa však dalo koncom 80. rokov kúpiť skoro všetko. Po dlhom hľadaní sme napokon našli obchod s metalovými suvenírmi, takže v najbližších týždňoch som bol vďaka čiernemu tričku Metallica úplne bez seba.
.nelegálne burzy
S kamarátmi sme chodili aj na koncerty, spomínam si na Arakain či Titanic. Počas ich vystúpenia mi dokonca nejaký fanúšik kapely nechtiac “zadrel” ježom do hlavy (pre laikov – išlo o kožený náramok s cvokmi, ktorý nosili metalisti omotaný okolo zápästia). Našťastie, prežil som to bez ujmy – ak teda nepočítam chumáč vlasov, ktorý mi spomínaný fanúšik vytrhol z temena. Pamätám si aj na burzy v bratislavskom Sade Janka Kráľa, kde som predával plagáty a nálepky vtedajších popových hviezd z časopisu Bravo, ktorý mi posielala teta zo Švajčiarska.
Za utŕžené peniaze som si kupoval rôzne metalové vecičky, ktoré sa predávali na tej istej burze. Mimochodom, bol to aj vcelku adrenalín: keďže bol socializmus, podobné burzy neboli oficiálne povolené. Vždy, keď sa blížili policajti, sme preto všetko nahádzali do igelitiek a počkali, kým zmiznú z dohľadu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.