Asi v roku 1987 som začal počúvať metal. V tom čase som mal trinásť rokov, a nosil plesnivú riflovú bundu s nášivkou Metallica. Pamätám si, ako sme sa raz s našimi vybrali do neďalekého Győru, pretože som strašne túžil po tričku s nejakou metalovou kapelou. V Bratislave takéto obchody pred revolúciou neexistovali, v susednom Maďarsku sa však dalo koncom 80. rokov kúpiť skoro všetko. Po dlhom hľadaní sme napokon našli obchod s metalovými suvenírmi, takže v najbližších týždňoch som bol vďaka čiernemu tričku Metallica úplne bez seba.
.nelegálne burzy
S kamarátmi sme chodili aj na koncerty, spomínam si na Arakain či Titanic. Počas ich vystúpenia mi dokonca nejaký fanúšik kapely nechtiac “zadrel” ježom do hlavy (pre laikov – išlo o kožený náramok s cvokmi, ktorý nosili metalisti omotaný okolo zápästia). Našťastie, prežil som to bez ujmy – ak teda nepočítam chumáč vlasov, ktorý mi spomínaný fanúšik vytrhol z temena. Pamätám si aj na burzy v bratislavskom Sade Janka Kráľa, kde som predával plagáty a nálepky vtedajších popových hviezd z časopisu Bravo, ktorý mi posielala teta zo Švajčiarska.
Za utŕžené peniaze som si kupoval rôzne metalové vecičky, ktoré sa predávali na tej istej burze. Mimochodom, bol to aj vcelku adrenalín: keďže bol socializmus, podobné burzy neboli oficiálne povolené. Vždy, keď sa blížili policajti, sme preto všetko nahádzali do igelitiek a počkali, kým zmiznú z dohľadu. No problémy som mal skôr pre dlhé vlasy, ktoré som vtedy nosil: riaditeľ gymnázia, na ktoré som nastúpil v septembri 1989, ma okamžite poslal k holičovi. Niekoľko týždňov som sa mu preto vyhýbal – potom našťastie komunizmus padol, takže som mal pokoj.
Kvôli metalu som dokonca v prvom ročníku takmer prepadol z fyziky. Hneď na začiatku som od prísnej učiteľky, pred ktorou sa niekedy triasli aj lavice, chytil päťku. Keď ma o nejaký čas vyvolala, aby som si ju opravil, skoro som zamdlel. Večer predtým som totiž strávil na nejakom metalovom koncerte, takže škola musela ísť bokom. Spomínaná učiteľka ma navyše vytiahla z lavice “mimo poradia”, s čím som absolútne nerátal. Výsledkom bola ďalšia päťka a to už bol varovný signál. Napokon som sa však zmobilizoval, takže na konci roka som to mal za tri.
.komunisti a metal
Metal som ešte počúval asi rok, potom ma pohltil grunge a neskôr hip – hop, ktorému som verný dodnes. Niektorí kamaráti však pri metale zostali, jeden je dokonca zakladajúci člen kultovej kapely Testimony. Keď dnes sledujem diskusiu okolo festivalu Gothoom, som trochu v rozpakoch. Zakázať ho, lebo niektoré kapely zašli svojimi textami proti kresťanom priďaleko? Alebo ho nechať žiť, pretože tu máme už 25 rokov slobodu slova? Prvá možnosť by bol obrovský paradox: metal, a to aj jeho extrémne odnože (black, death), tu totiž bol už za socializmu.
Keď sa v druhej polovici 80. rokov objavili v hitparádach “temné” klipy kapiel ako Törr či Root, bol to dosť veľký šok. Dodnes celkom nechápem, ako mohol boľševik, ktorý každú odchýlku tvrdo trestal, niečo také pustiť do éteru. Možno to súviselo s postupným uvoľňovaním pomerov: ale vylúčené zrejme nie je ani to, že mu tento typ hudby (textov) aj trochu vyhovoval, keďže išiel otvorene proti cirkvi. No nech už boli dôvody akékoľvek, faktom je, že kontroverzné žánre metalu prežili obdobie neslobody, Havla, Mečiara, Dzurindu aj prvého Fica.
Všetky tie videá z cintorínov, plné krvi, obrátených krížov a horiacich kostolov boli totiž vnímané skôr ako imidžová záležitosť, hoci medzi metalistami sa určite nájdu aj presvedčení satanisti. Spoločenská nebezpečnosť tohto druhu metalu sa však blížila k nule: občas síce nejaký fanatik, inšpirovaný výzvami svojich hudobných idolov, napadol veriacich, alebo vypálil kostol, no nespomínam si, že by išlo o masový jav. Frontálne útoky proti kresťanom sú skôr doménou radikálnych moslimov, ktorí k tomu nepotrebujú žiadny metal.
.paralela Rogel?
Mimochodom, vlani vystúpila na festivale Gothoom aj spomínaná kapela Root. Jej spevák počas koncertu vzýval Satana, no nikto to vtedy neriešil. Keď si to pozriete na youtube, len ťažko zadržíte smiech. On a jeho generácia “satanistov” sú totiž dnes karikatúry samých seba. Aby neprišlo k omylu: rozhodne neobhajujem kapely, ktoré vyzývajú k násiliu voči komukoľvek. Napokon, pred troma rokmi som v .týždni napísal kritický článok o neonacistovi Rastislavovi Rogelovi, ktorý veľmi nevyberaným spôsobom útočí na Židov, Rómov či černochov. Verbálne aj fyzicky.
Napriek tomu vidím rozdiel medzi Rogelom a metalovými kapelami, ktoré sa vymedzujú voči kresťanom. A to napriek tomu, že som bol vychovaný ako veriaci katolík, hoci dnes už chodím do kostola len výnimočne. Niekto bude možno namietať, že verbálne útoky voči kresťanom v metalových textoch sú to isté ako Rogelove ataky voči Židom v textoch skupín Juden Mord či Krátky proces. Áno, sú. Len rozmýšľam, či sú black (death) metalové kapely pre spoločnosť rovnako škodlivé ako náckovia, ktorých ideológia má na svedomí minimálne šesť miliónov ľudských životov.
Takže zakázať festival Gothoom, alebo ho nechať žiť? Neviem. Osobne sa prikláňam skôr k druhej možnosti, hoci si uvedomujem, že ak sú aj niektoré druhy metalu len pózou, netolerantný spôsob ich prezentácie je precedens. Som rád, že nie som v kauze priamo zainteresovaný, takže nemusím riešiť túto dilemu.
P.S. Nikdy som nebol fanúšikom black ani death metalu. Zaujímal ma skôr speed metal.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.