Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hovorme viac o rasizme Rómov

.lukáš Krivošík .názory

O protirómskom rasizme bielych a ako bráni integrácii Rómov do väčšinovej spoločnosti sa hovorí veľa. Čo však rasizmus samotných Rómov, namierený proti bielym?

Lukáš Krivošík

Šokujúce útoky so smrteľnými dôsledkami v Oboríne a Nálepkove vracajú rómske témy naspäť do stredu verejnej debaty. Rómska problematika ako taká má mnoho aspektov. Jeden rozmer rómskej otázky sa však nepochopiteľne obchádza. Keď si vygooglite anglické slová „Roma“ a „racism“, nájdete takmer výhradne články o tom, že Rómovia sú obeťami rasizmu bielej spoločnosti. Málo sa už diskutuje o protigadžovskom rasizme, rozšírenom medzi samotnými Rómami, ktorého obeťou je väčšinová spoločnosť.

Je nepochybne pravda, že medzi bielymi Slovákmi žije veľa takých, ktorí Rómov slepo nenávidia a osobne by šancu žiadnemu nedali, ani keby išlo o snaživého a slušného jednotlivca. Táto apriórna odmietavosť mnohých bielych je jednou (aj keď rozhodne nie dominantnou) prekážkou integrácie Rómov do väčšinovej spoločnosti.

Na strane druhej, na integráciu treba dvoch. Nepodliehajme ilúzii, že masa Rómov z osád neodbytne búcha na dvere väčšinovej spoločnosti, lebo sa sama zúfalo dožaduje zapadnúť medzi nás. Aj v prostredí samotných Rómov kvitne priveľa predsudkov, nenávisti, stereotypov a vyhraňovania sa, namierených proti bielym.

Prečo rómsky rasizmus bagatelizujeme

Rasizmus je všeľudský fenomén. Rómovia sú ľudia a preto ani oni voči nemu nie sú imúnni. Bieli sociálni liberáli majú akurát tendenciu rasizmus na strane menšín bagatelizovať a veľkoryso prehliadať. Pseudohumanisti, ktorí sa pred dvomi mesiacmi na sociálnych sieťach predbiehali v okázalých prejavoch pohoršenia kvôli facebookovému statusu bývalej televíznej moderátorky, po posledných tragických incidentoch prekvapujúco mlčia. Dôvodov tohto dvojitého metra je niekoľko.

Po prvé, ľavicoví liberáli majú dojem, že ak je nejaké etnikum v menšinovom postavení, zákonite ho to stavia do pozície obete. Akékoľvek predsudky, ktoré by v jeho radoch mohli bujnieť, sú následne pokladané za menej závažné, keďže sa zdanlivo nachádza v slabšej pozícii voči väčšine.

Lenže toto poňatie obchádza, že „väčšina“ a „menšina“ sú len relatívne kategórie. Ide o to, ako im vymedzíte rámec. Z pohľadu celého Slovenska sú Rómovia menšinou. No v konkrétnej obci, ulici alebo bytovke môžu tvoriť väčšinu, ktorá strpčuje život alebo vyložene terorizuje lokálnu menšinu bielych. Nehovoriac o tom, že niekedy aj jedna neprispôsobivá rodina môže predstavovať problém pre medziľudské vzťahy v inak normálnom susedstve. A jeden nezvládnuteľný žiak, ktorý opakovane prepadol, môže rozvrátiť učebné prostredie v inak bežnej triede. Proste, povestné hnilé jablko v sude.

Druhý dôvod prehliadania rómskeho rasizmu je častá neschopnosť bieleho príslušníka strednej vrstvy vôbec si predstaviť, kvôli čomu vlastne by Rómovia z osád mohli pociťovať voči nám prevahu, nadradenosť a pohŕdanie. Veď my bieli máme vyššiu životnú úroveň i moc v štáte! Lenže toto sú kritériá, ktoré dávajú zmysel z pohľadu strednej vrstvy.

Rôzne kolektívy majú rôzne hodnotové rebríčky. Iná skupina môže byť chudobná, bezmocná i menšinová a napriek tomu z pohľadu ňou preferovaných hodnôt môže opovrhovať príslušníkmi bohatšej, väčšinovej a mocnejšej skupiny.

Napokon, keď aj biely sociálny liberál uzná, že nejaké správanie je u Rómov motivované protibelošským resentimentom, vzápätí ich začne obhajovať, že bolo určite spôsobené zlými skúsenosťami s gadžami. Nech medzi Rómami existujú akékoľvek problémy, vždy sa otočia tak, aby nejakým spôsobom za ne mohli bieli.

Je to zaujímavý spôsob obrany, pretože aj protirómske predsudky bielych sú len dôsledkami zovšeobecnených negatívnych skúseností gadžov s niektorými Rómami. Lenže podľa pseudohumanistu ospravedlňujú zlé skúsenosti s druhou stranou len predsudky Rómov, nikdy nie predsudky bielych.

Vybabri s gadžom, budeš hrdina

Keď občas zaznieva, že časť bielych používa Rómov len ako výhovorku pre vlastné zlyhania a zbabrané životy, tak to nepochybne platí aj opačne. Na druhej strane, antigadžovský rasizmus časti Rómov sa netvári vedecky, nie je sofistikovaný, založený na meraní lebiek, rasových teóriách obskúrnych akademikov alebo niečom podobnom. Je pomerne jednoduchý a má akýsi kmeňový charakter, založený na silnom rozlišovaní medzi „my“ a „oni“. Pravidlá sa vzťahujú len na člena vlastnej skupiny. Toho, kto stojí mimo, možno akokoľvek využiť, okradnúť alebo v krajnom prípade aj zabiť.

Rómska blogerka Johana Palková pred niekoľkými rokmi napísala o rómskom rasizme pozoruhodný článok. Podľa nej tento fenomén existuje, je významný a ťažko prehliadnuteľný:

„Malé cigánske deti vo svojich rodinách sú od malička vychovávané v tom, že okradnúť, či vypiecť s bielym, nie je žiadny hriech. Že je to niečo normálne, ba žiaduce. V rozprávkach Rómov vystupujú hrdinovia, ktorí často bojujú práve s bielymi. Často gadža olúpia, zosmiešnia, ale aj odstránia. Ako dajakú osudovú prekážku v prežívaní neskonalého šťastia rómskym spoločenstvom.“

Je to širšia skúsenosť. Akoby v očiach ostatných súkmeňovcov stúpala vážnosť tých členov spustnutých rómskych spoločenstiev, ktorí opakovane dokážu nejakým spôsobom vybabrať s gadžom a vytiahnuť z neho peniaze (prípadne inú výhodu) - či už podvodom, krádežou alebo vypočítavým vzbudením ľútosti.

Tento postoj časti Rómov predstavuje asi najväčšiu prekážku ich integrácie do väčšinovej spoločnosti. Bieli majú totiž pochopiteľnú tendenciu takéto správanie interpretovať ako koristenie, či parazitovanie na sebe. Gadžo často rýchlo vycíti, ak „to“ na neho Róm skúša, lebo sami nie sme veľmi odlišní. Fenomén „vybabrať“ sa dá nájsť aj u bielych Slovákov. Väčšinou nie je namierený voči príslušníkom inej rasy, ale skôr voči štátu, inštitúciám ako je daňový úrad, či voči neosobnému systému ako takému.

Každopádne, na obranu Rómov by v tomto prípade mohlo zaznieť, že v dejinách boli často bielymi ostrakizovaní, osud ich naučil nedôverovať gadžom a preto nečudo, že u nich negatívne skúsenosti s bielymi vypestovali zvyk hľadieť na nás ako na nepriateľa, či potenciálnu korisť ich fígľov. To môže byť pravda. Lenže v prostredí demokratického štátu 21. storočia, ktorý je založený na občianskych hodnotách, ide o maladaptívnu stratégiu, ktorou Rómovia sami seba odsudzujú na vyčlenenie a zaostalosť. Nikto nechce so sebou nechať vybabrávať.

Navyše, takýto „kto z koho“ postoj niektorých Rómov voči gadžom nie je ani v súlade s často deklarovanou kresťanskou identitou našej krajiny. Jedným z najväčších príspevkov Ježišovho učenia totiž bolo, že nás učí považovať za blížneho, ktorý si zaslúži našu lásku, aj človeka mimo našej skupiny, či kmeňa (viď klasický príbeh o milosrdnom Samaritánovi).

Prečo sa hráš na gadža?

Podobných maladaptívnych (teda k prispôsobeniu nevedúcich) stratégií, založených na protigadžovskom resentimente, sa dá nájsť v prostredí spustnutých rómskych osídlení viac. Janette Maziniová vo svojej pozoruhodnej knihe Cigánka opisuje, ako jej iné rómske deti nadávali, že je hlupaňa, keď sa večer vracala domov z knižnice alebo zo školy:

„Prečo to robíš? Gadžovkou sa nikdy nestaneš!“

Dospelí ju zase odrádzali, aby toľko nečítala, lebo sa pomätie. Prípadne sa na čítanie kníh zvalili epileptické záchvaty. Šikovný, bystrý a snaživý Róm, ktorý sa snaží vymaniť zo zničujúceho kolobehu chudoby a hrať podľa pravidiel väčšinovej spoločnosti, často nečelí len predsudkom bielej majority, ale aj odporu a znechucovaniu zo strany vlastného okolia. Kým napríklad vietnamská prisťahovalecká komunita všemožne podporuje vzdelávacie ašpirácie svojich najmenších a vyzýva ich, aby v novej krajine realizovali svoje ambície, Rómovia sťahujú dole aj tých svojich, ktorí chcú rásť sami od seba.

Časť Rómov akoby autentickú rómsku identitu stotožňovala s hodnotami najnižšej spoločenskej vrstvy a každý, kto sa snaží týmto sociálnym pomerom uniknúť, je podozrivý z odrodilectva. Naproti tomu, hodnoty strednej vrstvy sú pokladané za výhradne „gadžovské“ a teda Rómom cudzie. Psychologicky je to pochopiteľné: Veď cieľavedomý ctižiadostivý Róm by svojou činorodosťou mohol nastaviť nemilé zrkadlo pasivite, fatalizmu a naučenej bezmocnosti ostatných členov komunity.

Podobný fenomén bol spozorovaný aj medzi čiernymi obyvateľmi spustnutých mestských štvrtí v USA. Ak sa černoch snaží uniknúť z geta, niečo dosiahnuť a zaradiť sa do väčšinovej spoločnosti, okolie má tendenciu pokladať to za zradu čiernych. „Acting white“, sa hovorí tejto výčitke. Už dokonca aj Barack Obama si zo strany rôznych „černochov z povolania“ musel vypočuť, že sa „hrá na belocha“.

Naproti tomu konzervatívnejší černosi, ako trebárs komik a pedagóg Bill Cosby alebo ekonóm Thomas Sowell, tento postoj medzi čiernymi ostro kritizujú, lebo sabotuje napredovanie celej skupiny. Slovami Baracka Obamu: „Deti nemôžu dosahovať výsledky, pokiaľ nezvýšime ich očakávania, nevypneme im televízory a nevykoreníme škaredý výmysel, ktorý hovorí, že čierny mladík s knihou sa iba hrá na belocha.“

Je na vzdelaných a integrovaných Rómoch, aby tým v osadách ukázali, že je možné zaradiť sa do väčšinovej spoločnosti a súčasne zostať Rómom. Inými slovami, je nutné vyvinúť rómsku identitu, ktorá by stavala na hodnotách strednej vrstvy, nie na hodnotách spoločenskej chudiny. Toto však bieli za Rómov urobiť nedokážu.

Rómovia musia odmietnuť rasizmu vo vlastných radoch

Maladaptívne rómske stratégie, ktoré majú korene v protigadžovskom resentimente, by mali byť pranierované ako rasizmus tak, aby Rómovia boli tlačení do ich postupného opustenia. Väčšinová spoločnosť ich musí poznať a vyslať signál, že ich nebude tolerovať. Nie iba v záujme svojom, ale aj v záujme samotných Rómov.

Jednak kmeňové rozlišovanie medzi „my“ a „oni“, či následné skupinové pohŕdanie, kastovanie a vyvyšovanie sa nefunguje len medzi Rómami a gadžami, ale aj medzi rôznymi kolektívmi Rómov navzájom. Jednak napredovanie ľudí rómskeho pôvodu a ich bezproblémové spolužitie s bielou väčšinou, budú možné len ak odložia tie zo svojich kolektívnych stratégií, ktorými sami seba udržiavajú v zaostalosti, biede a izolácii od väčšinového obyvateľstva.

Alebo inými slovami: Aj Rómovia sa musia naučiť akceptovať gadžov.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite