Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ad. Kňažko chce trafiku.

.redakcia .názory

Uverejňujeme reakciu Milana Kňažka na denník Evy Čobejovej: Kňažko chce trafiku.

Ten, kto povedal, že papier znesie všetko, nemohol tušiť, ako jeho poznanie niekto dovedie k absolútnej dokonalosti. Nebudem polemizovať s pani Čobejovou o častiach jej komentára, ktoré vyjadrujú emócie, alebo sa prezentujú v názorovej rovine. Podotýkam, že aj tu autorka, mierne povedané, narába s pravdou veľmi voľne. Na niektoré vyjadrenia však zareagovať musím.

Podozrievať voličov, že v priamej voľbe niekomu dávajú trafiku, svedčí o politickom analfabetizme, alebo o tom, že negatívne emócie boli silnejšie ako primárna logika. Občania svojim hlasom vyjadrujú vôľu, trafiky sa skôr rozdávajú. Myslím, že sa so mnou zhodne aj pani Čobejová, ak poviem, že práve v posledných rokoch sa volič stal na „rozdávanie trafík“ mimoriadne citlivým. Možno aj práve preto som v prezidentských voľbách presvedčil viac ako štvrť milióna Slovákov, čo je viac ako získali mnohé parlamentné strany vo voľbách v roku 2012.

Tvrdenie z článku, „že o jeho služby v politike v roku 2002 nebol záujem“, je obyčajná lož. Bol som na poprednom, jasne zvoliteľnom, mieste. Viem, že je to u nás neobvyklé, ale z politiky som vtedy odišiel dobrovoľne. Rozhodol som sa tak, pretože moc pre mňa nikdy neznamenala nič viac, ako možnosť niečo vykonať. Niečo, čo som považoval za potrebné a užitočné.

„Pocit nedocenenosti“ nepoznám. Slávy, uznania, moci aj vplyvu som si užil na niekoľko životov. Naozaj si o sebe nemyslím, že som geniálny, ale mal som v živote zrejme aj veľkú dávku šťastia. „Pokus o primátorskú stoličku“ treba preto vnímať oveľa jednoduchšie. V prezidentských voľbách mi prejavili občania v Bratislave najvyššiu dôveru spomedzi všetkých kandidátov, vrátane súčasného pána prezidenta. Rád by som im ju vrátil niečím užitočným a potrebným, čo aj s ich podporou môžem pre naše mesto urobiť.

„Chce funkciu, jedno akú“. Vážená pani Čobejová, v mojom živote nenájdete rozhodnutie, v ktorom som dal prednosť bezobsažnej moci, ekonomickým výhodám alebo akejkoľvek funkcii pred vlastným presvedčením. Okrem toho som dokázateľne viac funkcií odmietol, ako akceptoval.

Tvrdenie „nestal sa československým prezidentom, hoci po tom túžil“, myslíte zrejme ako vtip. Je všeobecne známe, dokonca zvukovo zaznamenané, ako som na viaceré návrhy významných osobností reagoval v tej dobe jednoznačne: „Vzdávam sa kandidatúry v prospech Václava Havla.“

No a vyjadrenie „starnúci muž sa zubami-nechtami bráni ústupu z verejnej sféry…“ je jedným z tých emotívnych. Napriek tomu podotýkam, že vo verejnej sfére sa pohybujem už dlho, a aj keď nie vždy mám z toho radosť, inak to už nebude. No a pokiaľ ide o starnutie, týka sa nás všetkých, aj politických komentátorov. Starnutie je teda svojim spôsobom spravodlivé a prichádzajú s ním skúsenosti.

Nie som zvyknutý reagovať na články, kde je viac emócii ako racionálnych argumentov. Aj preto som sa chcel, po zverejnení komentára, s pani Čobejovou osobne stretnúť. O mojich dôvodoch kandidatúry na post primátora Bratislavy som totiž nemal možnosť s ňou diskutovať ani pri ohlásení kandidatúry, hoci iné médiá si cestu našli. Myslel som, že aj tento článok, hoci výrazne emotívny, vyriešim stretnutím a diskusiou. To je spôsob, ktorý preferujem, keď mám s niekým odlišný názor. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Pani Čobejová sa so mnou na túto tému odmietla stretnúť. Preto aspoň týchto pár riadkov.

Milan Kňažko 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite