Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Český egyptológ: Kolaps nevyhnutne príde

.lukáš Krivošík .názory

Skúma kolapsy komplexných spoločností a tvrdí, že západná civilizácia má už zrejme svoj vrchol za sebou. No zároveň upozorňuje, že kolaps neznamená koniec. Český egyptológ Miroslav Bárta.

Lukáš Krivošík

Bratislavu navštevujete s prednáškou na tému „kolapsy civilizácií včera a dnes“. O možnej „smrti Západu“ sa veľa hovorí. Niektorí predpovedajú ekonomický, iní klimatický kolaps, ďalší zase hovoria o kolapse morálno-etických hodnôt. Ktorej z týchto teórií ste zástanca vy?

Ani jednej. Všetky tie skupiny, ktoré ste menovali, majú svoje partikulárne záujmy. Chcú predávať svoje myšlienky, respektíve získavať dotácie práve na tú svoju kolapsovú tému.

Čo teda rozumiete pod pojmom civilizačný kolaps?

Veľký mýtus je, že v prípade kolapsu ide o niečo veľmi negatívne. Fakticky je to len strata zložitosti systému - asi trojnásobná, až štvornásobná. Každú civilizáciu a každý systém čaká kolaps. A to v tom zmysle, že sa na prechodnú dobu zjednoduší, pretože jednotlivé jeho súčasti prestanú fungovať. V období transformácie postupne vzniknú nové štruktúry, ktoré budú efektívnejšie. Kolaps sa skladá z rôznych segmentov a procesov. V konečnom dôsledku vedie k regenerácii systému, respektíve k vytvoreniu nového a funkčného.

Spomenuli ste, že kolaps sa skladá z rôznych segmentov a procesov. Môžete uviesť konkrétne príklady?

Znefunkčnenie administratívy, nárast mandatórnych výdavkov, neschopnosť štátu presmerovať ekonomické zdroje, vládnuca elita stráca legitimitu... Tých vnútorných faktorov by sa našlo viac. Každopádne, všetky tieto faktory navodzujú krízu, ktorá sa obvykle objavuje aj v období problémov vonkajšieho charakteru, typu klimatické zmeny. To všetko dohromady vedie k tomu, že systém už nemá robustnosť, aby tieto tlaky vydržal.

Čiže invázie barbarov, prípadne prírodná katastrofa typu zemetrasenie alebo výbuch sopky nie sú príčinou zánikov civilizácií? Ide len o akúsi poslednú ranu z milosti, ktorá zabije starý a zomierajúci organizmus?

Sú to posledné kvapky, keď už je systém nestabilný. Pokiaľ je systém silný a vnútorne konsolidovaný, je schopný brániť sa týmto veciam. Dnes vo svete sledujeme javy ako úbytok zdrojov, ktoré môžu spustiť proces veľkej migrácie národov naprieč kontinentmi. Niečo také sa už v dejinách viac krát stalo. Pokiaľ však ide o jednorazové prírodné katastrofy typu výbuch sopky, to je úplne iný sud problémov. Lebo na niečo také sa naozaj pripraviť nedá.

Napríklad výbuchu sopky na ostrove Théra sa pripisuje zánik Minojskej civilizácie doby bronzovej.

Keď vybuchne taká sopka, globálne teploty nasledujúci rok poklesnú o jeden až dva stupne, čo negatívne postihne poľnohospodárstvo. Nech je civilizácia na vzostupe, na vrchole alebo na zostupe, s katastrofou týchto rozmerov sa nedá nič robiť. Môžete tak akurát vystreliť prezidenta do vesmíru.

Čo pád Rímskej ríše?

To už je iná vec. Rimania k svojmu pádu pomerne dôsledne smerovali s výkyvmi posledných dvesto rokov trvania ich ríše. Urobili všetko preto, aby kolaps nastal. Na druhej strane, keď sa na to pozrieme zo širšieho civilizačného hľadiska, tak to žiadny koniec nebol, lebo prichádzajúci barbari preberali mnoho rímskych vymožeností. Tie v pozmenenej podobe existovali ďalej. Okrem toho Východorímska ríša pretrvala ďalších tisíc rokov. Obyvateľstvo tiež nevyhynulo, ani neutieklo.

Vyslovili ste tézu, že faktory, ktoré na vzostupe prinášajú rozvoj civilizácie, na vrchole začnú pôsobiť ako príťaž a spôsobia civilizačný úpadok. Máte nejaký príklad, čo si pod tým presne predstaviť?

Napríklad rozvoj byrokracie na začiatku stimuluje vzostup štátu, na konci štát a jeho ekonomiku zaťažuje. To isté sociálne výdobytky a podobne.

Dá sa povedať o našej západnej, euroatlantickej civilizácii, či už sa nachádza za zenitom?

Ako archeológ a historik na základe paralel, ktoré máme k dispozícii si odvažujem tvrdiť, že už sme v štádiu počiatočného kolapsu.

Dá sa ešte zaradiť spiatočka?

Kolaps je nenahraditeľnou súčasťou obrody systému, ktorý je nefunkčný. Len sa pozrite na ten náš systém a povedzte, či je funkčný. Starnutie populácie, problémy zdravotníctva a sociálnych systémov, mandatórne výdavky, legitimita politickej elity. Nič z toho nefunguje. Veda i vzdelanie sú v kríze. Súkromné vlastníctvo sa čoraz viac presúva do korporátnej sféry, osobné slobody sú neustále obmedzované. Štáty strácajú schopnosť zabezpečiť svoje legitímne funkcie ako je napríklad obrana. Sústavne sa škrtá v rozpočtoch, hoci ekonómovia nás kŕmia rozprávkami o tom ako hrubý domáci produkt rastie. Z týchto dôvodov sa domnievam, že sme na začiatku pomerne dlhého zostupu. Ale pripomínam, že to nie je nevyhnutne niečo negatívne. Civilizácie prichádzajú, odchádzajú, premieňajú sa. Môže sa zmeniť naša kultúra, jazyky, naše chovanie, náš etický rebríček. Neznamená to však, že tu zajtra nebudeme.

Súčasná západná civilizácia sa od tých starovekých líši tým, že disponuje vedou, ktorá jej akoby umožňuje reflektovať samú seba z nadhľadu. Mohla by nám práve veda pomôcť opakovane unikať hrobárovi z lopaty?

Myslím, že nie. Jednak politické elity nemajú vo zvyku načúvať racionálnym záverom vedcov. Jednak to, o čom sa teraz bavíme, zaujíma maximálne niekoľko percent populácie. Väčšinu obyvateľstva viac zaujíma ako dnes večer dopadne ďalší diel ich obľúbeného seriálu. Takže to, o čom sa bavíme, v skutočnosti nie je relevantné.

Ako vnímate demografickú krízu západných spoločností. Je to príčina úpadku alebo dôsledok?

Chcete počuť pravdu?

Samozrejme.

Je to dôsledok sociálneho systému, ktorý existuje viac ako sto rokov. Na začiatku pôsobil veľmi pozitívne, no my sme sa postupne naučili, že sotva sa narodíme, je tu štát, ktorý sa o nás postará. Sociálny systém v 20. storočí totálne rozvrátil inštitúciu rodiny. V dejinách bola práve rodina hlavnou záchytnou sieťou. Dnes každý z nás vie, že je tu štát a ten sa o nás postará miesto rodiny. No keď my dvaja prídeme do dôchodkového veku, v skutočnosti žiadne dôchodky už pre nás nebudú.

Jedným zo znakov našej spoločnosti je pluralizmus. Tým, že každý si hľadá vlastnú predstavu o šťastí sa vedľa seba vyvinuli rôzne subkultúry, u ktorých si človek kladie otázku, čo majú vlastne ešte navzájom spoločné. Často sa od seba separujú, lebo hodnoty jedných poburujú hodnoty druhých. Stráca naša spoločnosť súdržnosť?

Je pravda, že sme stratili súdržnosť. Vytrácanie spoločných myšlienok a čohosi, čo by nás zjednocovalo, je práve jedným z faktorov, ktoré ma vedú k myšlienke, že naša situácia nie je príliš ružová.

Keďže civilizačný kolaps podľa vás len predchádza transformácii na inú podobu, dá sa už dnes povedať niečo o kontúrach toho budúceho spoločenského usporiadania?

Žiaľ nie, to sa nedá takto predpovedať. Spoločnosť sa nedá matematizovať.


Miroslav Bárta (1969) je český archeológ a egyptológ. Medzi hlavné oblasti jeho vedeckého záujmu patria dejiny 3. a 2. tisícročia pred Kristom. Popri tom sa zaoberá vývojom a kolapsom komplexných spoločností. Je spoluautorom knihy Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Bratislavu navštívil v rámci prednáškového cyklu Výpravy do starovekého Egypta Ústavu orientalistiky SAV.   

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite