Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vyskladaj si svoju armádu

.lukáš Krivošík .názory

Z moderných ozbrojených síl sa stali tak komplexné a finančne nákladné organizmy, že len niekoľko najbohatších štátov si bude môcť dovoliť udržiavať plné spektrum ich spôsobilostí.

Lukáš Krivošík

Stále drahšie, stále menej

Je rok 2050 a práve vypukla konvenčná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, dvomi svetovými superveľmocami. Na oboch brehoch Tichého oceánu nastúpia dvaja piloti, každý do svojej jednej stíhačky (medzičasom) ôsmej generácie. Bojové lietadlá sa stali natoľko drahými, že ani najmocnejšie štáty sveta si nemôžu dovoliť viac ako jeden kus z tých najmodernejších. V kabíne sa vedomie pilotov napojí na umelú inteligenciu stroja. Vzlietnu proti sebe – jeden smerom na západ, kým druhý na východ, aby kdesi v strede Pacifiku zviedli za svoje krajiny boj o vzdušnú nadvládu v tomto konflikte. Ako dvaja pištoľníci na Divokom západe alebo dvaja samuraji, na výsledok zápasu ktorých čakajú s napätím zvyšky ich armád...

Je to samozrejme science-fiction. V skutočnosti nevieme, ako budú vyzerať ozbrojené sily v strede tohto storočia. Armády sa zrejme nezredukujú až k stavu, kedy budú závisieť len od jediného stroja, pretože na vedenie vojny potrebujete aj určitú kritickú hustotu zbraní. Úvodný scenár je akurát trochu do extrému dotiahnuté možné vyústenie dvoch trendov: Stúpajúcich cien za stále vyspelejšie zbraňové systémy a s tým súvisiaci pokles v počtoch kusov, ktoré si armády ešte môžu dovoliť. Kým napríklad stíhačka štvrtej generácie F-18 stojí asi 40 miliónov dolárov, cena jednej stíhačky piatej generácie F-22 sa už pohybuje okolo 150 miliónov dolárov.

No výdavky často nekončia nákupom. Ďalšie sumy si vyžaduje servis, modernizácie a samozrejme výcvik obsluhy. Keď budete nabudúce počuť nejakého politika ako nostalgicky rojčí o povinnej základnej vojenskej službe, vedzte, že nejde len o problém „nezodpovednej“ mládeže dneška, ktorej sa už nechce obetovať šesť alebo deväť mesiacov života „obrane vlasti“.

Je tu aj iná vec: Keďže zbraňové systémy sú čoraz komplexnejšie, profesionálny vojak je vhodnejší, aby sa roky oboznamoval s ich fungovaním, údržbou a nácvikom narábania s nimi, než vojak základnej služby. Inteligentné zbrane si vyžadujú inteligentných vojakov - špecialistov. Na druhej strane, kto zverí drahú citlivú výzbroj nejakému devätnásťročnému uchu, ktoré bolo na vojnu povolané proti svojej vôli na deväť mesiacov?

Špecializácia a zdieľanie

Pred pár rokmi sa Holanďania rozhodli v rámci úsporných opatrení vyradiť z výzbroje svojej armády bojové tanky. Zostávajúcu stovku „leopardov“ predávajú Fínsku za 200 miliónov eur. O tom, či si ponechať tanky, sa medzi vojakmi a odborníkmi na obranu diskutuje aj u nás. Napríklad sme takto už pred pár rokmi vyradili bojové vrtuľníky. Aby nedošlo k omylu, reč nie je o nahradení starých tankov, či bojových vrtuľníkov novými, ale o tom, že tieto zbrane proste naša armáda vo výzbroji nebude mať už asi nikdy.

Jedno sa zdá isté: Malé štáty budú čoraz menej schopné udržiavať plné spektrum spôsobilostí, na aké sme boli u armád zvyknutí. Ucelené ozbrojené sily v prípade vojny budú musieť byť vyskladané z vojsk viacerých spojeneckých národov, z ktorých sa každý bude tiež v určitej miere špecializovať. Takto napríklad o niekoľko rokov budú mať Slovensko, Česko a Poľsko možno spoločné letectvo.

Tento trend robí zároveň utópiu z akýchkoľvek úvah o prípadnom vystúpení Slovenska z NATO. Neutralita totiž nie je niečo, čo vám štáty sveta z milosti garantujú, ale niečo, čo si ako suverénna krajina musíte vedieť ubrániť rozsahom svojej odstrašujúcej sily. Ak ju nemáte, potrebujete aspoň silných spojencov.

Len pre porovnanie, aby bolo jasné, čo neutralita stojí: Rozpočet na obranu SR bol tento rok 745 miliónov eur, kým Aliancia by rada videla jeho postupný nárast na dvojnásobok, hoci páky na vynútenie nemá. Naproti tomu, rozlohou a počtom obyvateľstva nie neporovnateľné Rakúsko vydáva na obranu asi 2,4 miliardy eur. Švajčiarsko, ktoré žiadna susedná krajina neohrozuje a je dokonca menšie ako Slovensko, vynakladá za účelom obrany približne 3,5 miliardy eur.

Slovensko bude musieť tak či onak svoje výdavky na armádu (najmä modernizáciu jej zúfalo zastaranej techniky) postupne zvyšovať. Pokiaľ teda nechceme ako štát na obranu krajiny úplne rezignovať. Pretože, čo je štát bez ozbrojených síl, než iba akousi zväčšenou sociálnou poisťovňou?!

O tom, v akom alarmujúcom rozpoložení sa ocitli Ozbrojené sily SR, píšeme v najnovšom čísle .týždňa spolu s kolegom Andrejom Bánom. Viď TU a TU.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite