Nemám rád dva extrémy. Kopanie do mŕtvol je prvá z nich. Nie, tá sa netýka Procházku. On žiadna mŕtvola nie je. Procházka predstavuje budúcnosť slovenskej politiky a zatiaľ sa nestalo nič, čo by to malo prekaziť.
Pod kopaním do mŕtvol som napríklad myslel na kritiku Pavla Hrušovkého potom, ako na hlavu prehral prezidentské voľby. Hrušovský sa zrejme nedostane na najbližšiu kandidátku KDH a nebude to žiadna škoda. Ale kritika Richarda Sulíka, ktorý Hrušovského vykresľoval ako najkrivšieho človeka v opozícii, bola jednoducho nepravdivá a pod úroveň. Hrušovského, aj Sulíka.
Nemám však rád aj niečo, čo by som nazval pravicový kŕč.
Ten spočíva v tom, že keď na politikovi nájdete slabé miesto a hoci to nemá väčší spoločenský význam a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, principiálne hlava-nehlava udierate na solar, kým to ide.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.