Tá premena bude postupná, ale radikálna: Slovensko čaká v najbližších desaťročiach osud najrýchlejšie starnúcej spoločnosti v Európe. A aby tých výziev nebolo dosť, významne sa rozrastie náš Tretí svet, populácia segregovaných Rómov.
Ešte pred pár rokmi potešili demografov správy, že po mizérii nultých rokov sa opäť začali rodiť deti. Obavy, že veľká časť Sloveniek z generácie Husákových detí ostane bezdetných, sa nepotvrdili, ukázalo sa totiž, že mnohé z nich len odkladali prvé dieťa. A tak keď sa tieto ženy prehupli cez svoju tridsiatku a v roku 2009 sa počet narodených detí zvýšil oproti roku 2002 o 10 tisíc, mohli sme mať pocit, že zažívame taký menší babyboom.
Demografi však neprepadali eufórii, skôr sa s napätím pýtali, ako sa tieto ženy budú správať ďalej. Teda či sa (spolu so svojimi mužmi) odhodlajú aj pre druhé dieťa, respektíve či ho ešte vôbec stihnú. Údaje z posledných rokov sú preto z hľadiska demografického vývoja skôr zlou správou: zdá sa, že až tretina žien, narodených v druhej polovici 70. rokov a začiatkom 80. rokov, bude mať iba jedno dieťa (ďalších vyše 15 percent žien z tejto generácie bude bezdetných). Dôležitá otázka je, či tento model rodiny s jedným dieťaťom prevezmú od Husákových detí aj nasledujúce generácie žien, alebo či časom príde k istému zvratu v prospech dvoj- až viacdetných rodín. Ale aj keby k nemu prišlo, už to vlastne nič nezmení na tom, ako naša krajina do roku 2050 neuveriteľne rýchlo zostarne.
Ak existuje typ prognózy, ktorý vie byť spoľahlivý aj na dlhé desaťročia, je to práve predpoveď o vývoji počtu obyvateľov a jeho vekovej štruktúre. V roku 1950 odhadli experti OSN, že v roku 2000 bude žiť na Zemi 6,2 miliardy ľudí (skutočnosť bola 6,1 miliardy), vývoj slovenskej populácie na najbližších 50 rokov sa preto našim demografom modeluje ešte ľahšie. Ak je dnes priemerný vek Slovákov 39 rokov, do roku 2060 sa zvýši na 49 rokov. Dnes je skupina ľudí vo veku 65 rokov a viac ešte stále najmenej početnou vekovou skupinou, je v nej čosi vyše 700 tisíc seniorov. V roku 2040 bude ich počet oproti dnešku dvojnásobný, okolo roku 2045 sa vďaka plnému nástupu Husákových detí stanú najmasovejšou vekovou skupinou a v roku 2060 ich bude na Slovensku žiť asi 1 800 000.
Dnes si ešte nevieme predstaviť, ako bude taká spoločnosť vyzerať a fungovať. Niečo už badať na príklade Japoncov, ktorí majú dnes jednu z najstarších spoločností vôbec a starnutie tam už od 90. rokov spôsobuje spomalenie ekonomického rastu. Až štvrtina Japoncov má dnes viac než 64 rokov, asi tretina mužov z tejto najstaršej vekovej skupiny pracuje. Ale ani týmto príkladom sa nemôžeme upokojovať - súčasné zadlžené a pomalé Japonsko totiž ešte zďaleka nie je takou starou spoločnosťou, akou budeme my o 40 rokov, keď bude mať 65 rokov a viac každý tretí obyvateľ Slovenska.
Za priaznivých okolností by náš demografický problém mohla zmierňovať etnická komunita, ktorá má vysokú pôrodnosť a vo svojej vekovej štruktúre bude oveľa mladšia než celková populácia. Podľa súčasných odhadov žije na území Slovenska 420 tisíc Rómov, podľa najnovšej prognózy ich bude do roku 2030 okolo 590 tisíc. Lenže ak sa nič zásadné nestane a Rómov sa ani ďalších 25 rokov nepodarí integrovať do spoločnosti tak, ako sa to nepodarilo posledných 25 rokov, rómska demografia náš problém nezmierni, ale naopak celkom vyostrí. Už dnes žije asi 40 percent Rómov v izolovaných komunitách a ďalších 40 percent je integrovaných iba čiastočne. Pritom pôrodnosť je najvyššia práve v najbiednejších segregovaných komunitách, kde podľa približných odhadov vzrástol počet Rómov len za posledných desať rokov o celú tretinu.
Päť miliónovému Slovensku tak hrozí, že popri najrýchlejšie starnúcej populácii v Európe bude mať vyše polmiliónovú komunitu ľudí, koncentrovanú v niektorých regiónoch a uviaznutú celkom na periférii spoločnosti.
Zrejme niet väčšej slovenskej výzvy, ako začať s prípravami na postupnú radikálnu premenu spoločnosti už teraz. Tomu, akej kríze vlastne čelíme, akými opatreniami ju možno zmierniť a či je vôbec takým problémom, ako sa dnes zdá, sme sa rozsiahlo venovali v najnovšom čísle .týždňa. Viac v polemickom rozhovore Michaeli Potančokovej, špičkovej slovenskej demografky pôsobiacej vo Viedni, s Vladimírom Palkom, matematikom a bývalým politikom, ktorý sa dnes týmto témam akademicky venuje.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.