Novodobá prezidentská tradícia sa na Slovensku rodí ťažko. Historicky na ňu vrhá tieň vojnový prezident Jozef Tiso, ktorý v tomto úrade zlyhal a v uplynulých dvadsiatich rokoch traja naši demokratickí prezidenti - Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. Ani jeden z nich nedokázal prezidentský úrad spojiť s niečím, čo by ho presahovalo. Prezidenta Kováča svojsky „zachránil“ Vladimír Mečiar, ktorý útočil nielen na politický režim, ale aj Kováčovu rodinu, čomu sa vtedajší prezident vzoprel. Rudolf Schuster sa pokúsil Grasalkovičov palác premeniť na prezdobenú cestovnú kanceláriu, poprípade destináciu, kde sa striedajú zahraničné návštevy, aby ceremoniálne zasadili dub a ochutnali neznámu liehovinu. A Ivan Gašparovič sa správal najmä ako športový fanúšik a najposlušnejší minister Ficovej vlády, ktorý ochotne urobil všetko, čo videl svojim blízkym na očiach.
Andrej Kiska vie, že má byť iný. V prezidentskej tradícii zaostávame nielen za Čechmi, ale aj Maďarmi a Poliakmi. Nie vždy mali najlepších prezidentov, ale všetci mali prezidenta, na ktorého mohli byť hrdí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.