Novodobá prezidentská tradícia sa na Slovensku rodí ťažko. Historicky na ňu vrhá tieň vojnový prezident Jozef Tiso, ktorý v tomto úrade zlyhal a v uplynulých dvadsiatich rokoch traja naši demokratickí prezidenti - Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. Ani jeden z nich nedokázal prezidentský úrad spojiť s niečím, čo by ho presahovalo. Prezidenta Kováča svojsky „zachránil“ Vladimír Mečiar, ktorý útočil nielen na politický režim, ale aj Kováčovu rodinu, čomu sa vtedajší prezident vzoprel. Rudolf Schuster sa pokúsil Grasalkovičov palác premeniť na prezdobenú cestovnú kanceláriu, poprípade destináciu, kde sa striedajú zahraničné návštevy, aby ceremoniálne zasadili dub a ochutnali neznámu liehovinu. A Ivan Gašparovič sa správal najmä ako športový fanúšik a najposlušnejší minister Ficovej vlády, ktorý ochotne urobil všetko, čo videl svojim blízkym na očiach.
Andrej Kiska vie, že má byť iný. V prezidentskej tradícii zaostávame nielen za Čechmi, ale aj Maďarmi a Poliakmi. Nie vždy mali najlepších prezidentov, ale všetci mali prezidenta, na ktorého mohli byť hrdí.
Kiska ukázal, že má správne vzory (napríklad Václava Havla) a ak nechce, aby sme boli krajinou, pre ktorú je maximom mať slušného, ale neviditeľného prezidenta, musí ukázať, že dokáže Slovensko niečim zaujať a azda aj zmeniť.
Podľa ústavy prezident „zastupuje Slovenskú republiku navonok“.
Andrej Kiska už v prezidentskej kampani avizoval, že zahraničnopolitické témy bude konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, uplynulé týždne ukázali, že by sa mal pokúsiť o niečo viac. A to napriek tomu, že v kampani bolo vidieť, že zahraničná politika nie je a zrejme nikdy ani nebude Kiskovou silnou témou.
Reč je o situácii na juhovýchode Ukrajiny a dopade tejto krízy na strednú a východnú Európu. Robert Fico reaguje neprimerane (porovnanie prítomnosti amerických vojsk s inváziou v roku 1968 bolo jednoducho hlúpe), najmä s ohľadom na Poľsko. Poliaci o americké jednotky na svojom území stoja, navyše sú veľmi aktívni aj v Bruseli (návrh energetickej únie, kandidatúra poľského ministra Radoslawa Sikorského na post ministra zahraničných vecí EÚ) a vo Vyšehráde narážajú na výsmech a ignoranciu. A práve tento príklad ukazuje, ako by mal nový prezident pristupovať k zahraničnej politike: Nemusí byť sám iniciatívny, keďže sa v téme necíti doma, ale mal by využiť každú väčšiu chybu vlády a vyvažovať jej postoje.
Zrejme najťažšia úloha čaká prezidenta Kisku v domácej politike. Medzi bratislavskými politikmi, či už vládnymi alebo opozičnými, nemá autoritu, niektorí ním otvorene pohŕdajú a mnohí z tých, ktorí ho podporujú, to robia najmä z egoistických dôvodov.
Z dnešného pohľadu sa zdá takmer nemožné, aby sa v domácej politike pokúsil hrať aktívnejšiu rolu. Len ťažko si možno predstaviť, že by zasahoval do zostavovania novej vlády či prípadných parlamentných konfliktov medzi stranami. A ak urobí chybu, jeho postavenie sa môže len ďalej zhoršiť.
Post prezidenta však má pre slovenskú politikú svoj význam, navyše, prípadná domáca politická kríza môže Kiskovu intervenciu potrebovať, preto by sa mal prezident na niečo také pripraviť. Keďže nemá politickú autoritu, musí si ju vybudovať niekde inde. Jediným prostriedkom je oprieť sa o spoločenskú podporu. A to znamená dve veci. Musí byť prítomný v krajine, vnímať jej problémy a obavy a súčasne nepodľahnúť svetu tretieho sektora. Všetky podnety a analýzy by mal vítať, ale nepodľahnúť predstave, že existuje úzky okruh ľudí, ktorý má na tieto problémy monopol.
Aby to dokázal, potrebuje vlastnú agendu, s ktorou osloví a zaujme krajinu. V takejto agende musí pôsobiť autenticky, len tak môže získať rešpekt a širšiu spoločenskú autoritu. Stačí si spomenúť na prezidentskú kampaň. Boli veci, ktoré na Kiskovi spochybňovali všetci, boli však aj také, ktoré sa neodvážil spochybniť nikto. A tým by sa mal venovať v prvom rade.
Jozef Majchrák, Jaroslav Daniška
Viac si o výzvach a úlohách, ktoré stoja pred novým prezidentom môžete prečítať v novom čísle .týždňa.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.