Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo ukázal Dzurindov odchod

.jaroslav Daniška .názory

Zabudnite na pátos, Dzurindov odchod poukazuje na hĺbku krízy, do ktorej sa dostala naša pravica.

V prvom rade, Dzurindov odchod zo strany, ktorú založil a viedol, rozširuje zástup podobných prípadov. Stáva sa z neho pravidlo. Chýba nám síce tradícia inštitucionalizovaných stabilných strán, nefungovala v prvej čs. republike, nefunguje ani dnes. Za to máme túto inú a trochu podivnú náhradu.

Peter Weiss odišiel z SDĽ, Vladimír Mečiar z HZDS, Ján Čarnogurský odišiel z KDH a teraz Mikuláš Dzurinda opustil SDKÚ. Na Mečiara pri nižšie napísaných riadkoch prosím nemyslite, do tejto skupiny síce formálne patrí, ale niečim podstatným sa z nej vymyká. Nikdy totiž nevybudoval reálnu politickú stranu, vždy to bol len účelový oportunistický fanklub.

Vráťme sa však k téme. Každú stranu, ktorá zásadnejšie ovplyvnila slovenskú politiku po roku 1993, jej zakladateľ opustil. Podobne je tomu aj v Čechách. Václav Klaus odišiel z ODS, Miloš Zeman z ČSSD.

Čím to je?

Dôvody a najmä okolnosti sú vždy trochu iné, ale niečo spoločné sa opakuje: všetky vyššie menované strany sa dostali do situácie, keď ich najúspešnejší predsedovia už viac nechcú spájať meno so značkou, ktorú vybudovali.

Zo zvyku sa za to kritizujú najmä títo bývalí predsedovia, ale ono je to často naopak a viac ako o nich, to vypovedá o "ich" strane. Myslím si, že práve na to teraz Dzurindov odchod upozornil najviac.

Posúďte sami: Ak padne Frešo, v SDKÚ niet človeka, ktorý by dokázal stranu viesť. Takých, ktorí si myslia, že na to majú, je viac – Ľudovít Kaník je určite medzi nimi – ale ani jeden z nich nie je formát, ktorý by stranu dokázal niekam posunúť. Prosto, je tam prázdno.

Ak by v KDH niekto zosadil Figeľa, ani tam niet človeka, ktorý by ho nahradil. Aspoň na jeho úrovni. Podobne je to s Bugárom či Matovičom. Pravicové strany sú skrátka v totálnej personálnej kríze. Živia zástupy ľudí, ale chýbajú im zaujímavé tváre, ktoré niečo reprezentujú.

Mimochodom, keď sa pozriete na KDH či SDĽ 90. rokov, ale aj na SDKÚ nultých rokov, bolo to presne naopak. V tých stranách bolo viacero výrazných osobností a viacero rivalov s odlišnými predstavami, ako viesť stranu.

Tomu je dnes koniec. Myslím, že práve to je najhlbšia kríza slovenskej pravice. Každý organizmus, ktorý sa nedokáže udržať pri živote, hynie.

A o to dnes ide.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite