Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Procházkov problém

.martin Hanus .názory

Nechcem špekulovať o peniazoch v Procházkovej prezidentskej kampani, ani na túto tému zvlášť moralizovať. Predpokladám, že šéf Siete sa stal len normálnou súčasťou nášho politického rybníka. Tým väčším problémom Radoslava Procházku však nie sú peniaze, ale niečo celkom iné.

Keď Radoslav Procházka pred vyše mesiacom ohlásil vznik Siete, napísal som, že mu praje doba ako nikomu inému: disponuje nesporným talentom, reční najzaujímavejšie zo všetkých slovenských politikov, prichádza s inšpiratívnou agendou budovania spoločenstva, čím prekračuje ideologické obmedzenia našej pravice (aj ľavice), navyše má v sebe akúsi sofistikovanú ľudovosť. Slovom perspektívny politik. Zároveň som dodal, že ak chce byť tento dosiaľ osamelý bežec dlhodobo úspešný, musí prekročiť vlastný tieň sebastrednosti – a ukázať, že jeho kvalitami sú aj charakter a osobná lojalita. Radoslav Procházka teraz v priamom prenose ukazuje, že práve tu ležia jeho slabiny.

Titulok videa na webe SME „Procházka problém s financovaním hodil na podriadených“ to vystihuje presne. Radoslav Procházka porušil prvé nepísané prikázanie politiky: Ochraňuj blízkeho svojho.

Aj keby sme rovno uverili interpretácii, že člen volebného štábu Andrej Zmeček pod tlakom času a nástojčivého vydierača Igora Matoviča vyplatil zo svojho a v hotovosti (!) vyše 11 tisíc eur, a to bez Procházkovho vedomia, svätou povinnosťou politického lídra je ochrániť svojho človeka a nevydať ho napospas novinárskej svorke. Procházka sa však pred kamerami posťažoval na svoj ťažký údel transparentného politika, hájil sa tým, ako „chalanov zhulákal“ (tým druhým chalanom je Martin Dubéci) za to, že mu o obídení transparentného účtu nič nepovedali, hoci im je, pravdaže, vďačný, že to mysleli dobre a chceli ho ušetriť starostí, no ďalšie otázky v tejto veci nech už novinári láskavo smerujú k nim, nie k nemu, on za nič nemôže, dal predsa jasný pokyn. A ak novinári prídu na ďalšie finančné nezrovnalosti, čo – ako ustarostený politik práve so šokom zisťuje – je „zjavne možné“, nech sa na to opäť pýtajú chalanov, nie jeho, ktorý im dal, ako už bolo predtým povedané, predsa úplne jasné pokyny.

Lenže takto politika nemôže fungovať. Procházkov problém nie je ani to, či mu teraz každé jeho slovo veria novinári a voči takýmto kauzám právom otupená verejnosť, ale či mu budú veriť jeho vlastní. Každý vrcholný politik potrebuje vo svojom okolí oddaných ľudí, ktorí sú preňho ochotní pohybovať sa trebárs aj na hrane. Musia si však byť istí, že keď príde do tuhého, tak ich šéf v mene svojho imidžu nepotopí. Možno sa to bije s dnešnou dobou transparentnosti, ale v politike ostane dôvernosť aj naďalej nevyhnutnou cnosťou. Opakom je matovičovský rozklad vzťahov, v ktorom súkromné splýva s verejným, politici si navzájom čítajú esemesky a keď sa ocitnú v probléme, dobromyseľne to hodia na podriadených. Nečudoval by som sa, keby Procházku jeho chalani čoskoro opustili. A na ich miesto už nechcel nikto viac nastúpiť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite