Dňa 7. apríla 2014 som poslal na Generálnu prokuratúru (GP) 15 otázok. Zaujímalo ma, ako rozhoduje špeciálny prokurátor Dušan Kováčik – to znamená, koľko prípadov mal pridelených od roku 2004, koľko podal obžalôb, koľko trestných stíhaní zastavil, prerušil a podobne. Dňa 17. apríla 2014 mi prišla z GP hrozivá štatistika: Kováčik riešil za desať rokov, odkedy je vo funkcii, celkove 110 káuz. Dodnes rozhodol v 91 prípadoch, 19 káuz je stále živých.
A teraz čítajte pozorne: za desať rokov podal Kováčik len 12 obžalôb! Ešte horšie vyzerá číslo o počte trestných stíhaní, ktoré zastavil – 59. Okrem toho predbežne uzavrel 10 prípadov prerušením trestného stíhania. Prokuratúru som v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal aj o zoznam káuz, v ktorých zastavil Kováčik trestné stíhanie – v tejto veci mi však GP nevyhovela. Nepochodil som ani so žiadosťou, koľko podal od roku 2004 návrhov na väzbu.
Najskôr k obžalobám: 12 kusov Dušana Kováčika je v priemere 1,2 obžaloby za rok. Takúto hanebnú bilanciu zrejme nemá na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nikto. Prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú korupciou, totiž podajú ročne aj 30 obžalôb. Je síce pravda, že často ide o menšie kauzy, čo však Kováčika nijako neospravedlňuje. Aj prokurátori, ktorí riešia zložitejšie ekonomické kauzy, podajú ročne aspoň tri obžaloby – ak ide o menšie prípady (eurofondy), číslo je ešte vyššie (5 až 7).
Podobne nízku štatistiku ako Kováčik majú len prokurátori, ktorí sa na ÚŠP zaoberajú organizovaným zločinom – tí podajú jednu, maximálne dve obžaloby ročne. Lenže títo ľudia riešia – na rozdiel od svojho šéfa Kováčika – najťažšie mafiánske kauzy, kde trvá aj dokazovanie neporovnateľne dlhšie. Zaujímavé tiež je, že keď som sa Kováčika v apríli 2011 pýtal, koľko obžalob podal od nástupu do funkcie, tvrdil, že 14. Hoci odvtedy ubehli už tri roky, dnes ich len 12...
Kováčik zároveň obhajoval malý počet obžalôb tým, že ako šéf ÚŠP má inú náplň práce: „Hlavnou úlohou špeciálneho prokurátora nie je realizovať konkrétne trestné veci, ale riadiť úrad.“ Prečo si však potom pridelil až 110 káuz? Ak podal za desať rokov len 12 obžalôb (cca 10-percent), tak problém je niekde inde. Okrem toho, špeciálna prokuratúra nevznikla preto, aby zametala veľké kauzy pod koberec, naopak: ÚŠP má vytvorené najlepšie podmienky, aby ich doťahoval do konca.
Skutočne desivé je preto hlavne číslo o počte trestných stíhaní, ktoré zastavil Kováčik. Pochovať 59 z 91 doteraz ukončených káuz totiž znamená, že špeciálny prokurátor zastavil cca 65-percent prípadov. Alebo inak: Kováčik utopil v priemere dve z troch káuz. Alebo ešte inak: prokurátori, ktorí riešia na ÚŠP ekonomické kauzy, podajú ročne v priemere 80-percent obžalob, 20-percent stíhaní zastavia. V prípade korupcie je tento pomer zhruba 70:30. U Kováčika je to presne naopak...
Špeciálny prokurátor navyše nerozhoduje o žiadnych banalitách. Zoznam škandalóznych rozhodnutí, ktorými zastavil trestné stíhanie, je už pomerne dlhý (financovanie Smeru, tunelovanie SKB, olejári, Šatan). Nemám síce k dispozícii presnú štatistiku, ale Dušan Kováčik už zrejme v tomto smere prekonal aj Dobroslava Trnku. Ak ho parlament znovu volí za špeciálneho prokurátora, skorumpovaní politici a oligarchovia môžu otvárať šampanské. Spolu s Trnkovým klonom.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.