Naposledy to bolo vidieť v nedeľu na bratislavskom pochode za život. Ak si pozriete reprezentatívne video z pochodu, jednu vec si nemožno nevšimnúť: Štyri pätiny účastníkov boli mladí ľudia do 35 rokov. Sršala z nich pozitívna energia, neboli to žiadne zachmúrené tváre ľudí, ktorým ušiel vlak dejín, naopak, tí ľudia dokážu byť moderní a pritom sa hlásiť k nepopulárnej téme a ochrane vysmievaného ľudského práva. A niečo preto aj robiť.
Nie je to nič samozrejmé.
Keď som bol na bratislavskom pochode za život niekedy pred desiatimi rokmi, bolo tam (ak sa dobre pamätám) 43 ľudí, modlili sme sa ruženec a „pochodu“ dominovali staršie pobožné ženy.
Tá zmena, ktorá sa odvtedy odohrala, vyráža dych.
Pozoruhodných je hneď niekoľko vecí. Organizátori nerobia z akcie festival katolíckeho „geta“. Naopak. Pochodu sa samozrejme zúčastnilo mnoho katolíkov, boli tam kňazi, rehoľné sestričky, videl som biskupa Haľka, ale prišlo aj mnoho protestantov a ďalších ľudí. Ale najmä: tá akcia sa nenesie v duchu náboženskej viery, tí ľudia nechcú chrániť nenarodený život kvôli svojej viere, ale kvôli tomu, že im to káže rozum. Nejde im o náboženstvo, ale o ľudské právo.
Vidieť to aj na kultúre tohto zhromaždenia: nevidieť tam kríže alebo Panny Márie a nehrá sa výlučne gospel. Títo ľudia žijú svoje normálne životy a chcú ich žiť aj naďalej, nevytláčajú sa na žiaden okraj, naopak tlačia sa do centra spoločenského života.
Po druhé, ešte pred pár rokmi diktovali tempo v téme ochrany života politici KDH. Vladimír Palko, Anna Záborská, František Mikloško, Ján Čarnogurský a ďalší. Ak sa téma niekde otvorila, bolo to v zásade vďaka nim. Teraz je všetko inak. V nedeľu na pochode samozrejme nechýbali ani konzervatívni politici, videl som Annu Záborskú, Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Jána Figeľa či Alojza Hlinu, ale nikto z nich napríklad nerečnil na tribúne. Pochody za život už viac nemožno považovať ani za stranícke akcie. Napokon, pro-life politici sú dnes vo viacerých stranách, občas sa zdá, že v slovenskom parlamente sú najaktívnejší niektorí poslanci z Matovičovho klubu.
Po tretie, toto hnutie už nevolá iba po zákaze potratov. Nevzdáva sa toho, ale v porovnaní s minulosťou sa podstatne viac ako na makro-rovinu sústredí na mikro- témy. Napríklad pomoc ženám v núdzi, tým, ktoré túto tému riešia a ktoré si nevedia samy pomôcť.
Aj teraz naposledy sa na pochode veľa hovorilo o poradni Alexis, projekte Zachráňme životy či Kukulík. To všetko sú konkrétne dobrovoľnícke mimovládky, ktoré reálne zachraňujú životy na Slovensku. A ak tomu venujete trochu času, budete prekvapení ich úspechom.
Žiadna téma v posledných mesiacoch nedostala do ulíc viac ľudí, ako práve ochrana života. Samozrejme, vrcholom bol minuloročný pochod v Košiciach. Ale tento rok bol v niečom ešte úspešnejší: bol to jeho lokálny a predsa celoslovenský význam.
Žiadny pochod nebol tak viditeľný, ako ten košický pred rokom, ale viaceré z nich boli pre miestnu úroveň dôležitejšie. Konali sa vo všetkých krajských mestách, niektoré iné menšie mestá sa iniciatívne pridali a všade prichádzali stovky až tisícky ľudí.
Dôležitejšie je však niečo iné. Účasť na týchto pochodoch ukazuje zaujímavý pohyb: napríklad v starobylej „kardinálskej“ Nitre prišlo prekvapivo málo ľudí, toto mesto zahanbil aj Trenčín, kde žiaden biskup nesídli, alebo také Humenné, kde prišlo ochranu života podporiť vyše 1500 ľudí.Podobný vývoj vidieť už dlhšie v „červenej“ Banskej Bystrici, ktorá patrí v tomto zmysle medzi najaktívnejšie mestá kresťanského Slovenska.
Tradičné Slovensko sa mení, nastupujúcej generácii už zjavne nestačí súčasná podoba KDH, chcú niečo viac. Dokazuje to aj výzva politikom, s ktorou sa v Bratislave obrátili na verejnosť: štát sa nemá tejto téme vyhýbať, naopak má jej venovať väčší priestor a najmä viac peňazí. To znamená granty a programy, ktoré budú pomáhať ženám v núdzi. Títo ľudia to už robia, ale chcú to robiť ešte vo väčšom. A najmä: vie niekto uviesť rozumný argument, prečo by takúto výzvu nemala podpísať povedzme pani Pietruchová či feministky z Aspektu?
Cítite ten pozitívny náboj? Nič také tu ešte od roku 1990 nebolo.
Vo vzduchu pritom leží ďalšia otázka, tentokrát otvorene politická: akým smerom sa vydá so svojou stranou Radoslav Procházka? Pôjde vyskúšanou Dzurindovou cestou "zo Spiša do Bratislavy" alebo sa pokúsi zastupovať aj záujmy tohto hnutia? Títo ľudia majú k nemu blízko - a už mu to raz ukázali. Teraz je rad na ňom.
A nemenej dôležitá otázka: čo to celé spraví s KDH?
Kresťanské Slovensko sa mení. Už ho neformuje kardinál Korec, ani starnúci politici KDH. Toto Slovensko chce viac.
A súdiac podľa energie, ktorú bolo vidieť pred rokom v Košiciach a naposledy v Bratislave, viac si aj zaslúži.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.