Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dnes politik, zajtra nezamestnaný

.lukáš Krivošík .názory

Politika nepatrí k povolaniam, ktoré by si verejnosť automaticky spájala s existenčnými obavami. Avšak pozoruhodný prieskum z Nemecka nasvedčuje, že pôsobenie v politike nemusí mať na ďalšie kariérne a príjmové vyhliadky človeka vždy len pozitívny vplyv.

Lukáš Krivošík

Zíde z očí, zíde z mysle

Na Slovensku si na bývalých aktérov vysokej politiky po ich odchode z parlamentu, či ministerských postov zvyknú spomenúť najmä bulvárne médiá. Z času na čas prinesú články o tom, čo robia konkrétni jednotlivci, ktorí len pred pár rokmi spolurozhodovali o osudoch celej krajiny. No ide zväčša o anekdotické svedectvá.

V Nemecku teraz urobila poradenská spoločnosť Kienbaum Management Consultants GmbH zaujímavý prieskum medzi bývalými poslancami Spolkového snemu, ktorých mandát skončil voľbami vlani na jeseň. Z 217 bývalých zákonodarcov sa ho zúčastnilo 47 spomedzi všetkých parlamentných politických strán (liberálna FDP vypadla zo snemu úplne). Reprezentatívnosť nie je teda stopercentná, ale ide zatiaľ asi o najširšiu uskutočnenú anketu k danej téme. Celý materiál si môžete pozrieť na tomto mieste.

Výsledky? Takmer pol roka od volieb bolo 15 percent poslancov stále bez práce (v Nemecku je nezamestnanosť približne sedempercentná). Štvrtina išla z politiky rovno do dôchodku. Väčšina však podniká. Buď vo vlastnej firme (13 percent) alebo na voľnej nohe (40 percent). Vo verejnej službe sa zamestnalo 13 percent bývalých poslancov, kým v súkromných spoločnostiach 9 percent. Necelá desatina sa práve nachádza na dobrovoľnom oddychu (sabbatical).

Vlani bola v Nemecku ročná hrubá priemerná mzda asi 41 tisíc eur. Mzda poslanca má viac zložiek, ale ročná suma 100 tisíc eur môže slúžiť ako orientačná. Ako to vyzerá s príjmami bývalých poslancov? Podľa prieskumu 53 percent zarába rovnako alebo menej, než zarábali pred pôsobením v parlamente. Pred zvolením do Spolkového snemu zarábalo 13 percent opýtaných menej ako 30 tisíc eur ročne (teda na nemecké pomery podpriemerne). Po skončení mandátu sa to týkalo až 20 percent opýtaných exposlancov. Na strane druhej, viac ako 100 tisíc eur pred vstupom do parlamentu zarábalo 18 percent respondentov, no po skončení mandátu tak zarábalo až 30 percent opýtaných. Prácou poslanca sa teda príjmové nožnice roztvárajú obidvomi smermi.

Aj keď domovské strany bývalým poslancom s novou prácou nepomohli, 40 percent uviedlo, že svoje nové povolanie našlo vďaka sieťam kontaktov v politike i mimo nej. Polovica sa proste len vrátila k svojej starej práci. Je teda pôsobenie v parlamente skôr obmedzujúce pre ďalšiu kariéru alebo naopak, ide o dobrý odrazový mostík k ešte lepším príležitostiam? Skoro štvrtina bývalých nemeckých zákonodarcov hovorí, že je táto skúsenosť skôr človeku na príťaž v ďalších pracovných vyhliadkach. Zvyšok je rozdelený presne narovnako na tých, ktorí si myslia, že práca poslanca je podporou pre ďalšiu kariéru a tých, ktorí zastávajú názor, že to nemá žiadny vplyv.

Rozporuplnosť profesionálnej politiky

Štúdia poradenskej spoločnosti Kienbaum končí návrhmi, ako by Spolkový snem mohol pripraviť svojich poslancov na životné obdobie po politike. Bolo by zaujímavé spraviť podobný prieskum medzi slovenskými bývalými politikmi. No núkajú sa aj iné námety na zamyslenie. Je jasné, že pre väčšinu politikov bude poslanecký mandát vecou jedného, možno dvoch volebných období. Životnosť členov vlády nie je zrejme o nič vyššia. Natíska sa napríklad otázka, či vedomie dočasnosti politického pôsobenia nefunguje v niektorých prípadoch ako motivácia, aby sa dotyčný „zabezpečil“, kým je „pri koryte“.

Ďalší problém je, ako dostať schopných ľudí do politiky pri perspektíve, že táto negatívne naruší ich kariérne napredovanie v profesii, v ktorej sa cítia ako odborníci. Mnohé z hnevu verejnosti voči tradičnej politike je vlastne hnevom voči profesionálnym politikom. Lenže to je začarovaný kruh. Vrcholová politika je tak náročná na výkon a nasadenie, že sa nedá dosť dobre robiť popri nejakej inej profesii.

Na strane druhej, kariérna izolovanosť profesionálnych politikov vedie k tomu, že sa vo verejnom živote držia často za každú cenu aj ľudia, ktorých sa verejnosť medzičasom presýtila. Navyše, existenčná závislosť od politiky tlačí poslancov a ministrov k akémusi oportunizmu priemernosti, kde platí, že kto vytŕča, ten riskuje svoju budúcnosť.

Prirodzene, bežní občania nebudú politikov ľutovať kvôli prípadným neradostným kariérnym vyhliadkam, zvlášť ak sami čelia vlastným existenčným obavám (nezriedka práve kvôli činnosti politikov). No diskusia o tom, čo vlastne robí so životnými vyhliadkami človeka odskočenie si do politiky, má zmysel. Od tejto otázky sa totiž bude odvíjať aj kvalita politiky ako takej.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite