Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri mýty, ktoré pochoval Kiska

.martin Hanus .názory

Tento blog bude o mýtoch, ktoré týmito prezidentskými voľbami padli, ale aj o nových mýtoch, ktoré práve vznikajú. Oba druhy mýtov, tie staré aj nové, majú vplyv na blízku i vzdialenejšiu budúcnosť, tak sa pri nich pristavme.

Začnime teda mýtmi, ktoré uplynulý víkend definitívne padli.

1. Mýtus o Slovensku ako nepodarenom dieťati Európy

Slovenskí novinári, intelektuáli či blogeri s mysliteľskými ambíciami si v posledných rokoch hoveli v póze, aké je tu vlastne všetko nenormálne (Samuel Marec: slovenská spoločnosť je na ceste k pomäteniu sa) - samozrejme, s výnimkou nás, pár géniov, ktorí v tejto zatuchnutej krajinke budujú ostrovčeky pozitívnej deviácie. A zrazu prišli prezidentské voľby a ich dvaja hlavní víťazi: jeden z nich má diplom z Yale a zaujímavo rozmýšľa o Slovensku, druhý je podnikateľ a filantrop západného typu, ktorého je naším novým prezidentom.

Slovensko vlastne ukázalo, že je kyvadlovou krajinou neobmedzených možností – raz to platí v dobrom, inokedy v zlom, čo nám dodáva osobité čaro.

2. Mýtus o krajine dvoch nepriateľských voličských táborov, autoritárov a demokratov

Ešte v 90. rokoch to nebol mýtus, ale zaujímavá historizujúca interpretácia, ktorou sformuloval politické rozdelenie mečiarovského Slovenska sociológ Vladimír Krivý. Táto teória dvoch táborov však už nedokázala uspokojivo vysvetliť úspech Smeru, a už vôbec nevysvetľuje voľby posledných rokov, keď rozhoduje nový fenomén, ktorý pre nedostatok slovnej zásoby označujeme ako hlas protestného voliča. Vďaka tomuto frustrovanému voličovi triumfoval v roku 2010 Sulík (a vznikla tak Radičovej vláda), tento volič spravil z Mariana Kotlebu banskobystrického župana a vďaka tomuto voličovi porazil Andrej Kiska o neuveriteľných 400 tisíc hlasov marketingového mága Fica.

3. Mýtus o slovenských Maďaroch, ktorí žijú v paralelnom svete

Ani neviem, či je to všeobecný mýtus, keďže my Slováci sa nad svetom našich Maďarov príliš nezamýšľame. Prinajmenej to bol môj vlastný mýtus: pred prvým kolom som veril (trochu ma ospravedlňuje, že tomu verili aj mnohí naši Maďari), že Gyula Bárdos dosiahne slušný výsledok – prvé kolo volieb sa totiž konalo 15. marca, v deň najväčšieho národného sviatku Maďarov, a tak sa zdalo samozrejmé, že voliči SMK a väčšina maďarských voličov Mostu to s hrdosťou hodia Bárdosovi. Neuspel však, dostal minimálne o tretinu hlasov menej než v SMK verili. A potom prišlo druhé, ešte väčšie prekvapenie. Hoci v druhom kole nemali Maďari žiadneho „svojho“ kandidáta a v kampani nehrala prím ani protimaďarská karta, slovenskí Maďari prišli k voľbám vo väčších húfoch než v prvom kole (dunajskostredský volebný obvod mal vyššiu účasť než Kysuce!). Takže napravme si nešťastný predsudok: naši Maďari možno pozerajú najmä maďarské televízie, počúvajú najmä maďarské rádiá a čítajú najmä svoju menšinovú tlač. Lenže k voľbám nechodia iba ako Maďari, ale v prvom rade ako občania tohto štátu.

Tri mýty padli, ale súčasne sa v posledných dňoch formujú tri nové mýty:

1. Mýtus o lepšom, Kiskovom Slovensku

Áno, Andrej Kiska môže všeličo zmeniť k lepšiemu, bude to cítiť už len na novej spoločenskej atmosfére. Ale jeho úspech netreba preceňovať. Ako bolo napísané vyššie, slovenskí voliči – a platí to aj o voličoch v iných európskych štátoch – sú čoraz menej fixovaní na tradičné tábory, strany a ideológie, preto sa budú správať čoraz menej predvídateľne. Raz budú z premenlivých nálad profitovať tí najhorší ako Kotleba, inokedy sa to podarí tým omnoho lepším ako Kiska. To všetko len dokazuje, aký má pre spoločnosť zmysel jej vlastná elita a ochota elity angažovať sa v politike. O dnešnom Slovensku by sme sa v skutočnosti dozvedeli viac, keby popri Kiskovi, Ficovi, Procházkovi a Kňažkovi kandidoval aj Kotleba. Ten na to – žiaľ či našťastie – nemal ešte vek.

2. Mýtus o Slovensku, ktoré je menej konzervatívne než sa zdalo

Je pravdou, že ľavičiarovi Ficovi napokon stávka na manželstvo nevyšla. Za všetko hovorí výsledok z oravských Chlebníc, kde máva KDH vo voľbách vyše 60 percent a kde teraz Kiska porazil Fica po „bratislavsky“ 76 ku 24. Neficovskí katolíci sa teda nedali opiť rožkom. Veľmi im to však uľahčil aj samotný Kiska, ktorý stále dokola zdôrazňoval, že nemá nič proti ústavnému zákonu Smeru a KDH, pretože aj on pokladá manželstvo za jedinečný zväzok muža a ženy. Keby našu prezidentskú kampaň sledoval politik z priemernej krajiny EÚ, kde niet diskvalifikujúcejšej nálepky, ako keď niekoho označia za homofóba (a za homofóbne sa tam často pokladá aj tvrdenie, že „manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy“), pretieral by si oči, či je ešte stále na území s pôsobnosťou Európskej komisie.

3. Hypnotizujúci mýtus o tom, že Smer neprehral tak kolosálne

Najnovšie vedúci predstavitelia Smeru a spolu s nimi napodiv aj niektorí novinári zdôrazňujú, že Fica volilo viac ľudí než získal preferenčných hlasov vo voľbách roku 2012, takže až taký debakel to nebol. Podľa tejto logiky sú malými víťazmi týchto volieb aj Pavol Hrušovský či Helena Mezenská. Hlúposť. Pre Fica je miera tejto porážky neočakávaná a potupná: v druhom mobilizačnom kole získal Fico iba toľko hlasov, koľko získal Gašparovič pred piatimi rokmi už v prvom kole, a to pri volebnej účasti nižšej o osem percent! Keďže Fica volili aj desaťtisíce nevoličov Smeru (z prostredia SNS, KSS, zablúdilých – presne to nevieme, lebo chýbajú exit polly), je zjavné, že nemalá časť voličov Smeru zostala doma, respektíve volila Kisku. Pre Fica, ktorý kandidoval na prezidenta zo psychologických, a nie z mocenských pohnútok, je to tak dvojnásobná prehra. Politik s mocenskými pohnútkami by sa z toho vylízal ľahko, ako droga by mu postačil ďalší úspech, povedzme v eurovoľbách. Ale Fico sa už nevedel dočkať, ako konečne nebude premiérom a šéfom strany. Z toho dôvodu ho tá prehra veľmi bolí, tu proste nejde iba o jedny prehrané voľby. Práve preto bude také napínavé sledovať, čo sa udeje v jeho hlave v najbližších týždňoch.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite