Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Smer v koncoch

.martin Hanus .názory

Už dnes je jasné, že týmito prezidentskými voľbami sa končí jedna éra. Nech totiž sobotňajšie voľby dopadnú akokoľvek, Robert Fico bude po nich slabším politikom, Smer začne padať a slovenská pravica sa nadýchne k novému životu.

Začnime prvou možnosťou, ktorú naďalej pokladám za pravdepodobnejšiu: ak Robert Fico prehrá, bude to pre neho aj jeho stranícku mašinériu Waterloo. Premiér dal do týchto volieb úplne všetko. Posledné dva týždne nasadil aj so svojou boľavou nohou horúčkovité tempo, stihol summit v Bruseli, chodil z diskusie do diskusie, prejazdil Slovensko, cestoval za chlapmi do fabrík, za ženami na MDŽ, prijal olympionikov a paralympionikov a spolu s Marekom Maďaričom organizoval najšpinavejšiu kampaň od volieb roku 1998. Nad krajinou sa navyše rozprestrela pavučina smeráckych starostov, ktorým dal Ficov štáb povel, aby vo svojich obciach zabezpečili čo najväčšiu volebnú účasť voličov Smeru. Ak teda Robert Fico tento boj prehrá, otrasie sa jeho celý doterajší svet. Zrazu pochopí, že ani on sa v politike nevyhne normálnemu cyklu spotreby, ktorého sa vždy tak panicky bál, veď jeho životnou nočnou morou bol postupný „úbytok“ Mečiara a Dzurindu. Únik z tohto cyklu bol jeho hlavným motívom, prečo zatúžil po úrade prezidenta, a toto všetko by bolo naraz fuč. Ktovie, ako sa s tým Robert Fico vnútorne vyrovná. Možno bude v trpkom hneve rozmýšľať, či po uvoľnenom kresle Maroša Šefčoviča (toho posiela do europarlamentu) nevezme post eurokomisára. Možno si zachová chladnú hlavu, ostane premiérom v nádeji, že v roku 2016 to nejako vyjde. Ktovie. Každopádne, všetko bude inak než dosiaľ - stratí čaro vlastnej sily, ktorá bola magnetom pre voličov aj pre sponzorov, ktorí sa začnú rozhliadať po novom koňovi, na ktorého treba perspektívne vsadiť.

Potom je tu druhá možnosť: ak Robert Fico vyhrá a stane sa prezidentom, bude to vydreté víťazstvo po šokujúcom prvom kole. Fico si síce zhlboka vydýchne, odfajkne si ďalšiu kariérnu métu, ale on sám už nebude taký dôležitý.

Premiérom a predsedom Smeru sa stane Robert Kaliňák, ktorému chýbajú všetky podstatné Ficove kvality: kým Fico je v očiach vidieckych voličov Smeru jedným z nich, Kaliňák je produktom bratislavskej zlatej mládeže. Kým Fico vnútorne komplikovaný Smer spája, lebo je rodený politik, Kaliňák sa neznáša s Paškom, lebo obaja sú temní biznismeni (navyše jeden z Blavy, druhý z Košíc). Kým Fico je populárny, pretože jeho voliči veria, že je autentický národný ľavičiar, Kaliňák je populárny najmä preto, že je Ficovou žoviálnou dvojkou.

A teraz si predstavte Smer, v ktorom je jednotkou Kaliňák, sympaťák bez Ficovej politickej charizmy, a jeho dvojkou je Pavol Paška, pri ktorom nikdy neviete, či je viac nudný než arogantný alebo naopak. Proti tomuto vládnucemu tandemu Smeru budú z pravicovej opozície ceriť zuby mladí a draví, Radoslav Procházka so svojou novou stranou či Daniel Lipšic. Zo zákulisia Smeru preniká, že Kaliňák je z vidiny Ficovho víťazstva v prezidentských voľbách úplne v strese. Vôbec sa mu nečudujem.

A ešte jedna poznámka. Tieto prezidentské voľby zmenili povahu slovenskej pravice, pričom na jej novú podobu nemá Smer odpoveď. Nie tak dávno mohol Robert Fico vykresľovať pravicu ako neľudskú ideológiu, ktorá stavia nad človeka svoje sväté reformy v réžii „sociálnych netvorov“ ako Kaník. Samozrejme, bola to propaganda, tej však dopomáhal aj technokratický slovník pravice, vzývajúci reformy a rast HDP. Ale to je minulosť. Nádejného Radoslava Procházku, tak trochu samozvaného „gazdu pravice“, v prezidentských voľbách volili aj tí, ktorých srdce bije naľavo. Procházka najradšej hovorí o spoločenstve, viac než individuálny úspech akcentuje kolektívne väzby a záujem o spoločné dobro. V tomto Procházka pripomína britského konzervatívneho premiéra Davida Camerona, ktorý porazil labouristov tým, že viac než o trhu hovoril o „broken society“. Na novo rodiaci sa étos pravice nevie Smer reagovať, zúfalo mu chýba intelektuálna nadstavba, ktorú by dokázal rozviesť do účinných programových hesiel. V prezidentských debatách nezažíval Robert Fico najhoršie chvíle vtedy, keď mu Andrej Kiska pripomínal Coca-Colu s Gorilou či peniaze zohnané vlastnou hlavou. Ale vtedy, keď Kiska prednášal o zlyhávajúcom štáte, ktorý dostatočne neochraňuje tých slabších. Ficovi neostávalo iné než recitovať úspechy v podobe chladných ukazovateľov ako rast HDP – teda reagoval tak, ako kedysi na jeho útoky zľava odpovedal Ivan Mikloš.

Nech to v sobotu dopadne akokoľvek, najúspešnejšia strana našich ponovembrových dejín sa rozkýve v existenčných základoch.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite