Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Budúcnosť Rada Procházku

.jaroslav Daniška .názory

Prezidentské voľby majú prvého víťaza, je ním Radoslav Procházka. Druhé kolo mu tesne ušlo, ale možno je to tak lepšie pre neho, aj pre krajinu.

Procházkova kampaň pôsobila najprv akoby hral vabank – aby sa nestratil medzi parlamentnými nestraníkmi a udržal sa v politike, musel zvýšiť hodnotu svojho mena, a teda kandidovať.

Procházka mal niekoľko nevýhod, na prezidenta bol napríklad príliš mladý, ale postupne sa prejavovali najmä jeho prednosti. A keď skončili v stredu večer televízne diskusie, bolo jasné, že ak bude nejaké prekvapenie, môže ho spôsobiť iba on. Hoci mu diskusie úplne nevyšli, bol o triedu lepší ako Kiska či Kňažko a jeho šance rástli. Aj u nás v redakcii mal zrazu absolútnu väčšinu.

Procházkovi sa podarilo vytvoriť konzervatívno-liberálny voličský blok, volili ho všetky bývalé bašty KDH a konzervatívnejšie bašty SDKÚ (Námestovo, Dolný Kubín, Ružomberok, Prešov, Trnava) a k tomu výrazne bodoval vo veľkých mestách (Košice, Banská Bystrica, Bratislava). Procházkovi voliči sú teda  konzervatívnejší, ako bývalí voliči Ivety Radičovej.

Potvrdzujú to aj dve ďalšie skutočnosti: Kňažko vyhral v Bratislave a stal sa neformálnym kandidátom SDKÚ. Naopak Hrušovský a Čarnogurský prepadli.

To najzaujímavejšie na Procházkovej kampani však je, že ide proti niektorým trendom.

Po prvé, ak by sa Procházkovi podarilo obnoviť konzervatívno-liberálnu koalíciu, zvrátil by tým trend posledných rokov. Najneskôr od rozpadu vlády Ivety Radičovej sa totiž zdá, že konzervatívci a liberáli sa navzájom vzdiaľujú. Má to svoju logiku. Ak si v duchu predstavíte tri hlavné priority konzervatívcov a tri priority liberálov, narazíte na zaručený konflikt. Ten konflikt nie je vôbec umelý, naopak, je celkom prirodzený. Bude zaujímavé sledovať, ako sa voči nemu postaví Procházka.

Po druhé, dlho sa zdalo, že nová generácia sa v politike nedokáže presadiť. Lipšicov odchod KDH nijako viditeľne nepoškodil. Podobne aj SDKÚ – dýcha síce iba jednými pľúcami, ale odchod Beblavého a Žitňanskej Frešo necíti. Najmä ak súčasne platí, že ani Lipšic, ani Beblavý so Žitňanskou sa mimo svojich pôvodných strán nedokážu presadiť.

Procházka na rozdiel od nich uspel a po tejto kampani sa stáva lídrom novej politickej generácie.

A napokon po tretie, Procházka vracia do slovenskej diskusie étos, aký tu dlho chýbal. Aj v našom časopise sa diskutovalo o tom, či Slovensko dokáže oceniť svoje najväčšie talenty a či nie sú naopak donútené odísť do cudziny.

Procházka ukázal, že je to presne naopak. Že tí najšikovnejší a najtalentovanejší sa nemajú sťažovať, ale majú prebrať iniciatívu. Podobá sa to na nadšenie slovenskej prvorepublikovej elity, ktorá mala všetky možnosti pôsobiť za hranicami, ale rozhodla sa vrátiť domov a „budovať vlasť“.

Procházka kedysi podobný rozpor opísal v knižnej eseji Mak proti Gatsbymu, kde proti sebe postavil dva archetypy slovenského a amerického sveta a dva prístupy k svetu a osudu. Medzi svetom Gatsbyho a svetom Jozefa Maka je priepastný rozdiel.

Lenže včera sa stalo niečo, čo tieto dva svety spája. Jedinou otázkou zostáva, aký osud si zvolí slovenský Gatsby.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite