Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Má zmysel voliť Čarnogurského?

.jaroslav Daniška .názory

V utorok večer som si zapol televíziu a pozeral diskusiu druhej prezidentskej päťky. Bolo to strašné, musel som to vypnúť.

Čakať dlhé minúty, kým dohovoria komunálne osobnosti s komunálnym rozhľadom, sa nedalo vydržať. Vidieť Jána Čarnogurského uprostred tejto zostavy tiež nie. Toto si predsa nezaslúžil. Od včerajšieho večera uvažujem o jedinej veci: Má napriek tomu zmysel voliť Jána Čarnogurského?

Dôvodov, prečo padol Ján Čarnogurský tak nízko, je viacero. Časť jeho voličov prešla po vstupe Roberta Fica do kampane k Ficovi, časť ku Kňažkovi a časť postupne prechádza ku Procházkovi, a to sa bude diať až do soboty. Paradoxne, nemusí sa na to pozerať len posmešne. Čarnogurský ukázal, že konzervatívna strana môže mať aj iných voličov, ako sú dnešní voliči KDH, minimálne on toho schopný bol.

Ku Čarnogurského kampani mám v zásade dve veľké výhrady (dve menšie ponechám stranou). Nechápal som, prečo by mal byť Čarnogurský najagresívnejším kritikom Roberta Fica, ako sa o to od začiatku roka snažil. Politicky totiž reprezentoval niečo iné, hovoril o veľkej koalícii, na čo zrejme po vstupe Kotlebu do parlamentu beztak dôjde, a hovoril tiež o tom, že konzervatívci nemusia vládnuť iba s liberálmi, ale aj so socialistami. Nie kvôli tomu, aby popreli vlastné hodnoty, ale aby ich dokázali účinnejšie hájiť. Čarnogurského kampaň som chápal ako pokus zadefinovať jeho politický testament: o čo mu v politike išlo a ako si ju predstavuje. A to sa, žiaľ, nestalo.

Moja druhá výhrada je, že Čarnogurský kandiduje neskoro. Pred piatimi a ešte viac pred desiatimi rokmi, mohol dosiahnuť viac. KDH sa rozkladalo, postupne odchádzali všetci jeho dôležití lídri, tretí prúd slovenskej politiky strácal svoju identitu. Dvakrát tento názorový prúd musel hájiť František Mikloško, čo malo svoje dôležité dôsledky. Ale to je už minulosť.

V tejto kampani sa však stalo ešte niečo, čo rozhodlo o tejto smutnej koncovke. O Čarnogurského rozhodnutí kandidovať sa vedelo roky. Myslím si, že potom, ako oznámil svoj úmysel, nemali dvaja iní kandidáti kandidovať. Minimálne jeden z nich mu totiž musí byť vďačný takmer za všetko, k čomu sa po roku 1989 dostal. Nestalo sa a škodí to opäť najmä tradícii konzervatívnej politiky u nás.

A to je dôvod, prečo cítim záväzok Čarnogurského voliť.

Existujú ľudia, ktorí by v politike bez neho neboli alebo by neznamenali veľa. Ale existuje ešte niečo silnejšie: bez Čarnogurského by naše dejiny vyzerali inak. A ja si vážim, čo pre našu krajinu tento muž urobil.

Ľubomír Lipták kedysi napísal, že jedným z výsledkov SNP bola aj porážka ľudáckej tradície politiky. Mal pravdu len čiastočne. Generácia ľudákov, ktorá sa pozerala na Povstanie zo štátnych funkcii v auguste 1944 naozaj skončila. Ale ľudáctvo bolo niečo silnejšie, ako len Tisova politická generácia.

Dejiny mohli po roku 1948 vyzerať inak. Ľudáctvo sa mohlo stať hlavnou silou formujúcou slovenský kresťanský disent počas komunizmu, ľudáctvo mohlo zažiť obnovu v roku 1990, očistené 40 ročným prechodom „po púšti“. O jedno aj druhé sa ľudáctvo snažilo, ale neúspešne. Nestalo sa to, lebo sa tomu postavili niektoré osobnosti. Slovenský katolícky disent zásadne ovplyvnil Kolakovič, politický katolicizmus po roku 1989 zase Čarnogurský.

To on presadil postoj, že režim je viac ako štát, bol to on, kto naučil slovenských katolíkov myslieť ponad hranice, keďže sme súčasťou širšieho celku, a napokon bol to opäť on, kto sa proti tlaku mocností zvonku aj periférnej slabosti zdola staval suverénne a tak pestoval v našom národe štátnu tradíciu. Ak niekto pochybuje, treba si prečítať jeho Denník.

Slovenské dejiny 80. rokov nebudú len o Husákovi, Mináčovi či Válkovi, pretože ich šampiónmi budú ľudia ako Čarnogurský, Korec a Tatarka. Ak by ste hľadali esej, ktorú by ste z 80. rokov dokázali zaradiť do antológie slovenského myslenia 20. storočia, je ich len pár. Z politikov po roku 1989 tam nájdete jediného.

Čarnogurský bol určujúcou postavou aj v 90. rokoch. Od momentu, ako prišiel do federálnej vlády v Prahe, cez to ako sa neskôr stal slovenským premiérom, aj vodcom opozície v rozhodujúcich rokoch formovania nového štátu. Vytýčil základný pomer našich vzťahov k Čechom, Maďarom, Poliakom, aj veľmociam.

Druhý Čarnogurského rys, ktorý mu naša doba nechce uznať, je jeho zmysel pre iných, jeho záujem o spolupracovníkov aj oponentov.

Pamätám si, ako som v jednej jeho knihe od Kissingera videl podčiarknuté pasáže, ktoré vyznačil tajnému biskupovi Korcovi, aby si ich – dlho pred Novembrom 89 - prečítal.

Pamätám si, ako sa on, údajný klerikál, zastával protestanta Emila Komárika a Jána Langoša na kandidátke KDH. Hnutie bolo vtedy slabé, a preto, že sa postavil za Komárika aj Langoša, sa niekto iný z KDH nestal poslancom a jednému rozhľadenému politikovi kariéra skončila. Jedno ani druhé napokon netrvalo príliš dlho a Čarnogurský KDH nedokázal zmeniť tak, ako by bol chcel, ale to už nevrhá tieň na neho, ale na iných.

Pamätám si, ako zorganizoval vnútri strany diskusiu o rómskej otázke, pozval najzaujímavejšieho liberála venujúceho sa téme, určil straníka, ktorý mal vyzberať postrehy starostov a lokálnych politikov KDH a konfrontovať ich s liberálnym sociológom. Bol som univerzitný študent, ale vtedy na Žabotovej ulici som zažil školenejšiu diskusiu ako na univerzite.

Nič z toho sa nikdy nedostalo do médií, nikde neboli kamery, nikto o tom nenapísal ani vetu. Ale tých ľudí, ktorí stáli okolo Čarnogurského to významne formovalo. Počul som hovoriť Langoša, Dzurindu aj Palka, aký dôležitý bol pre nich Čarnogurský, čo znamenal pre ich vývoj, kariéru a niekedy aj pre ich myslenie.

Keď v sobotu prídem do volebnej miestnosti, budem myslieť na tri veci.

Viem, že Ján Čarnogurský nevyhrá, ani nepostúpi do druhého kola. Viem, že dopadne horšie, než si zaslúži.

Ale viem aj to, že keď uvidím na lístku jeho meno, dám mu svoj hlas. Naše dejiny by totiž bez tohto politika vyzerali inak.

Pozrite sa okolo a povedzte, o koľkých iných politikoch to ešte možno povedať.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite