Momentálne sa zdá, že necelých sedem týždňov pred voľbami, sú favoritmi na postup do druhého kola páni Kiska, Kňažko a Procházka. Najzaujímavejšie na týchto troch menách je to, čím všetci traja nie sú: Ani jeden z nich nie je členom nejakej strany. Pravicoví voliči teda nie sú zajedno v tom, kto by mal byť prezident, ale zdá sa, že veľká väčšina z nich si myslí zhruba to isté – staré strany potrebujú zmeny. Dosť radikálne zmeny.
Ak zrátame percentuálne body nestraníckych kandidátov Kisku, Kňažka, Procházku a Čarnogurského v poslednom prieskume agentúry Focus, zistíme, že majú spolu podporu 36,8 percenta (v MVK 38,8 percenta, v Mediane 43,3 percenta). Ak k nim ešte prirátame percentá pre Gyulu Bárdosa, ktorému ide politicky v podstate o to isté, čo vyššie menovaným (mimoparlamentná SMK chce poraziť parlamentný Most-Híd), percentuálne body ešte narastú: 42,1 vo Focuse, 45,4 v MVK a 45,9 v Mediane.
Oproti nim stojí stranícky kandidát Pavol Hrušovský s 8,2 percentami vo Focuse, 9 percentami v MVK a 5,7 percentami v Mediane. Peter Osuský kandidujúci za SaS tieto „stranícke“ čísla nadvihne na 9,3 percenta vo Focuse, 6,3 v Mediane a 15,6 v MVK.
Hoci mnohých tie čísla už pomaly nudia, v skutočnosti vyrážajú dych. Na pravici sa začínajú diať veľké veci. Pohyby sú zatiaľ skôr hypotetické, ale ich výsledkom môže byť pomerne prudká zmena našej pravice.
Podľa jedného neverejného prieskumu, padli napríklad v poslednom čase všetky pravicové strany v prieskume na hranicu 5 percent. Jedinou výnimkou je KDH.
Zdá sa teda, že opatrne môžeme urobiť ďalšie zovšeobecnenie: Hrušovského kandidatúra najviac poškodzuje Most-Híd a SDKÚ, a ak niekomu okrem samotného kandidáta pomáha, je to zrejme KDH, ktoré je vďaka nemu prítomné v kampani.
Čo sa vlastne môže v najbližších týždňoch stať?
Ak by do druhého kola prezidentských volieb postúpil Andrej Kiska alebo Radoslav Procházka, bude to znamenať tlak na zmenu pravice. Ak do druhého kola postúpi Milan Kňažko alebo Pavol Hrušovský, na zmeny nie je veľmi dôvod. Milan Kňažko má 68 rokov a na rozdiel od Kisku alebo Procházku zrejme nemá ambíciu, aby sa ešte v nejakých stranách angažoval.
Prezidentské voľby majú pre pravicu veľký význam, preto je v nich aj toľko kandidátov. Pred piatimi rokmi v nich pravica spoznala meno budúcej premiérky, teraz možno spozná meno budúceho opozičného lídra. Alebo aj nie. O všetkom rozhodne jedno meno.
Isté je len jedno: Pri pohľade na prezidentské preferencie treba čoraz viac vnímať čo to znamená pre budúcnosť Pavla Freša, Richarda Sulíka či Daniela Lipšica v slovenskej politike.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.