Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vládnu kresťanskí demokrati jednoducho lepšie?

.lukáš Krivošík .názory

V dvoch najlepších nemeckých spolkových krajinách vládli politici konzervatívnej CDU/CSU bez prerušenia viac ako polstoročie.

Lukáš Krivošík

Južnému Nemecku ide karta

Od vypuknutia dlhovej krízy sa v Európe veľa hovorí o tom, že hlavná ekonomicko-sociálna deliaca línia už neprebieha ani tak medzi postkomunistickým východom a zámožným západom kontinentu – ale skôr medzi šetrným severom a rozhadzovačným juhom. No existuje jedna krajina, vnútri ktorej je trend opačný: Nemecko.

Renomovaný nemecký denník Die Welt priniesol zaujímavý článok o prehlbujúcich sa regionálnych rozdieloch v Spolkovej republike. Doteraz hlavný ekonomicko-sociálny zlom prebiehal medzi starými spolkovými krajinami (bývalým Západným Nemeckom) a takzvanými novými spolkovými krajinami (bývalá komunistická NDR). Posledné štvrťstoročie od pádu berlínskeho múru sa západní Nemci (Wessis) snažili s rozporuplnými výsledkami dostať postkomunistických východných Nemcov (Ossis) na svoju životnú úroveň.

No Nemeckom prebieha aj iná deliaca línia. Kým spolkové krajiny na juhu napredujú a prekvitajú, tie severné zaznamenávajú skôr rozpačité výsledky. „Či už ide o kriminalitu, vzdelanie, zamestnanosť, vedu, stav verejných financií, integráciu prisťahovalcov, alebo všeobecný vývoj populácie – Bavorsko a Bádensko-Württembersko sú na tom po všetkých stránkach lepšie ako zvyšok republiky“, píše Die Welt.

Nasledujú čísla, svedectvá a príklady zo života, ktoré majú túto tézu podoprieť. V južných spolkových krajinách vládne takmer plná zamestnanosť a za prácou sa sem už roky sťahujú aj Nemci zo severu. Dokonca prisťahovalci z cudziny sa tu zdajú byť lepšie integrovaní ako inde. Južné spolkové krajiny v rámci vnútronemeckého prerozdeľovania podporujú aj zvyšok krajiny. Najviac prispievajú Bavorsko, Bádensko-Württembersko a Hesensko. Jedenásť zo šestnástich spolkových krajín sú naopak čistí poberatelia príspevkov.

Autori článku tvrdia, že trend posilňovania juhu existuje dokonca aj medzi novými spolkovými krajinami. Keď sa pozriete na mapu Nemecka, spolkové krajiny Durínsko a Sasko kedysi tvorili juh NDR. Dnes v zopár ukazovateľoch predbiehajú aj niektoré staré spolkové krajiny na severozápade. Sociológovia nad úspechom juhu Nemecka dumajú. V článku sa spomína historická tradícia slobodného sedliackeho stavu, ktorá bola kombinovaná s dôrazom na výkon a osobnú zodpovednosť, kým v niektorých severných regiónoch sa ľudia vraj radšej zmierili s chudobou a osudom. No je tu možno iný zaujímavý moment, ktorý novinári akosi opomenuli.

Kontinuálna vláda pravice na krajinskej úrovni

Dve veľké južné spolkové krajiny sú desaťročia baštami konzervatívneho zoskupenia CDU/CSU. V Bavorsku je Kresťansko-sociálna únia pri moci nepretržite od roku 1957. Naproti tomu, ľavicová SPD sa tu dlhodobo nachádza v opozícii a o účasti na krajinskej vláde môže len snívať. V bavorských krajinských voľbách ide zvyčajne len o to, či získa CSU absolútnu väčšinu a bude vládnuť sama (ako po väčšinu zmieneného obdobia) alebo bude odkázaná aj na koaličného partnera, ktorým zvykne byť liberálna FDP.

Podobná bola donedávna aj situácia v susednom Bádensko-Württembersku. Kresťanskodemokratická únia tu na krajinskej úrovni vládla bez prerušenia od roku 1953 do roku 2011. Posledné krajinské voľby síce CDU taktiež vyhrala, no krajinského premiéra postavili Zelení, ktorí skončili druhí a vládnu väčšinu poskladali spolu so sociálnymi demokratmi. Jednak sa im to podarilo vďaka tomu, že voľby sa konali dva týždne po havárii v japonskej Fukušime, ktorá rozprúdila v Nemecku debatu o bezpečnosti jadrovej energetiky. Jednak Zeleným nahnala hlasy kauza ekologicky sporného projektu prestavby hlavnej železničnej stanice v Stuttgarte. V ďalších voľbách sa ukáže, či sa zmena politickej orientácie Bádensko-Württemberska potvrdí alebo sa spolková krajina vráti ku kresťanskej demokracii.

Zaujímavosťou je, že aj dve v článku pozitívne vyzdvihnuté nové spolkové krajiny – Durínsko a Sasko – mali po páde komunizmu (teda odkedy sú voľby slobodné) len krajinské vlády s dominanciou kresťanských demokratov. Keď sa presunieme z krajinskej na spolkovú úroveň, stojí za zmienku ešte jedna vec. Prvých dvadsať rokov existencie povojnovej Spolkovej republiky v nej nepretržite vládli kresťanskodemokratickí kancelári (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard a Kurt Georg Kiesinger). Prvým povojnovým sociálnodemokratickým kancelárom bol až Willy Brandt. Obdobie neprerušenej vládnej dominancie CDU/CSU (1949-1969) na celoštátnej úrovni sa zhodou okolností takmer prekrýva s obdobím nemeckého povojnového hospodárskeho zázraku (1948-1973).

Hoci korelácia nemusí znamenať kauzalitu, ide o pozoruhodný fenomén. Keď sa po jednom – dvoch volebných obdobiach ľavica a pravica zvyknú pri moci vystriedať, strany sa pri vzniku problémov ľahko môžu vyhovárať na svojho predchodcu. Ak však nejaká strana vládne z vôle občanov nepretržite celé desaťročia, vzniká tak kontinuita, ktorá vtláča ňou spravovanému územiu osobitú kvalitu. Úspechy i neúspechy politiky sú následne hlavne zodpovednosťou dlhodobo vládnucej strany. Príklady Bavorska a Bádensko-Württemberska zvádzajú k zamysleniu ako dnes mohlo Slovensko a jeho regióny vyzerať, keby sme si tu 25 rokov nevolili prevažne rôzne mutácie sociálnych a nacionálnych populistov.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite