Prognóza je oštara. Jednak preto, že tie najprekvapivejšie a najrevolučnejšie udalosti z definície nemožno predpokladať a jednak preto, že ich autori často preháňajú. Nuž ale dá sa na to pozrieť aj naopak, čo ak nie prognóza unesie trochu preháňania?
Keď sa dnes pozerám na rok 2014, mám pocit, že to bude politicky najzaujímavejší rok od pádu Radičovej vlády po najbližšie parlamentné voľby v roku 2016. Možno počujem rásť trávu, pripúšťam, ale demokratickú krajinu menia voľby a nás čakajú hneď troje.
Ficovej prezidentskej kampani sa budeme obsiahle venovať v pripravovanom novoročnom čísle .týždňa, ktoré vyjde po Troch kráľoch, takže len krátko: Fico sa vysmial logike a ktovie, či neurazil aj bohyňu Fortunu. Krajina má šancu uvoľniť všetku energiu a povedať mu od srdca, čo si o ňom myslí. Žiadna prezidentská kampaň nebola zaujímavejšia ako tá, ktorá sa práve začala. Áno, zastaviť politika na vrchole moci, to nie je zrovna bežná vec, ale väčšinový volebný systém je na to ideálny nástroj. Robert Fico je favorit, zjavne sa cíti ako Goliáš, ale čaká ho ostrý boj a namotivovaní súperi – a krajina vďaka jednej volebnej sobote môže preskočiť štyri alebo šesť rokov pomalšieho vývoja. Čím dlhšie o tom premýšľam, tým viac si myslím, že Fico môže prehrať. Pravicový kandidát, pokiaľ to nebude úplné nemehlo, má totiž dvoch spojencov: v druhom kole môžu za neho hlasovať všetci, ktorí chcú byť jednoducho proti, len ich treba nabudiť. A po druhé, ľudia po krajine sa nechápavo pýtajú, prečo chce ten Fico kandidovať. Nerozumejú tomu a nedá sa to ani vysvetliť. A to praje klebetám a najrôznejším domnienkam. Pravica nemá obvykle spodné vody spoločnosti na svojej strane, ale teraz to môže byť inak. Po krajine beží divý kôň, len ho treba osedlať.
Skrátim to: udalosťou roka bude prehra Smeru, nech už prezidentské voľby dopadnú akokoľvek. V sobotu 29. marca sa však hrá o jackpot.
Druhou udalosťou roka budú eurovoľby. Prekvapení bude asi viac, ale čosi mi hovorí, že jedno z tých väčších môže byť na úkor SDKÚ. Eduard Kukan, ktorý asi povedie kandidátku SDKÚ je síce mužom zo „starých dobrých čias,“ ale SDKÚ nikdy nebola slabšia - a Lipšic, Sulík a Bugár „cítia vôňu krvi“ a veľmi dobre to vedia. Navyše SDKÚ bude mať proti sebe viacerých bývalých spojencov, aj noviny, ktoré čítajú ich voliči. Ak ponúkne Bugár alebo Lipšic dvom najväčším mestám dobrú alternatívu, SDKÚ čakajú prvé zo série volieb, kde nedosiahne päť percent.
Heslom roka by ale pokojne mohlo byť: "Škatule, škatule, hýbte sa..."
SMK nie úplne sebavedome, ale predsa len posilňuje medzi maďarskými voličmi na úkor Mostu, prezidentské voľby a možno aj eurovoľby tento trend zrejme ďalej posilnia. Matovič nemá kandidátov, vynechal župné aj prezidentské voľby, otázkou bude, či nájde kandidátov na eurovoľby, prípadne komunálne voľby. Ak nie, možno sa niekto spýta, načo je strana, ktorá nekandiduje, najmä ak anti-establišmentoví voliči majú nového favorita.
Vo vzduchu však cítim ešte niečo viac.
Nech už si o vývoji na Slovensku po roku 1989 myslíme čokoľvek, v jednej veci sa zdá byť naša politika príkladne spravodlivá. Pri moci sa postupne vystriedali všetci, ktorí o to stáli a pripravovali sa na to.
Rok 2014 by mohol pomaly skladať odpoveď na to, kto bude vládnuť, keď skončí Smer.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.