Integrácia prostredníctvom výkonu
Vlastne, prečo nie? Na Slovensku mal Daniel Lipšic práve 29 rokov, keď sa v roku 2002 stal ministrom spravodlivosti. Podobne nechválne známy Kim Čong-un, keď prevzal vodcovstvo v KĽDR. V dejinách nájdeme aj iné precedensy. Asi najvýraznejším je William Pitt mladší, ktorý sa v roku 1783 stal britským premiérom vo veku 24 rokov. Aj jeho spočiatku spochybňovali pre nízky vek, no už súčasníci ho čoskoro uznali za brilantného štátnika...
Avšak poďme k susedom! Sebastian Kurz je politikom konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Od roku 2011 bol štátnym tajomníkom pre integráciu na ministerstve vnútra. Sprvu zaznievalo podceňovanie pre vek a neukončené vzdelanie, no po roku sa hodnotenia zlepšili. K téme začleňovania imigrantov ho priviedla skúsenosť z gymnázia, na ktorom mal polovicu spolužiakov s prisťahovaleckým pozadím. K problému sa postavil konštruktívne. Verejne hovorí o „integrácii prostredníctvom výkonu“. Rozmenené na drobné to slovami samotného Kurza znamená: „Po prvé: Áno, Rakúsko má právo očakávať od imigrantov výkon. Po druhé: My ako väčšinové obyvateľstvo musíme výkon oceniť. Po tretie: Výkon treba aj umožniť.“
Ten tretí bod zahŕňa napríklad uľahčenie uznávania vzdelania, nadobudnutého v zahraničí, či dôraznejšie vedenie k nemeckému jazyku už u detí predškolského veku. Často totiž práve neznalosť štátneho jazyka znevýhodňuje v rámci vzdelávacieho systému deti s prisťahovaleckým pozadím. Kurzovým heslom je: „Nepozerajte sa na to, odkiaľ človek prišiel, ale ako chce a môže Rakúsku prispieť.“ Nechce prisťahovalcov jednostranne vykresľovať ani ako „páchateľov“, ale ani ako „obete“. Upozorňuje, že v krajine žije napríklad mnoho úspešných podnikateľov tureckého pôvodu. Ich deti boli jeho spolužiakmi.
Úspešní ľudia s imigračným pozadím teraz navštevujú jednotlivé školy ako „veľvyslanci integrácie“. Svojimi príbehmi spochybňujú stereotypy mladých domácich a súčasne pôsobia ako pozitívne vzory pre deti cudzincov. Podobne majú rodiny, v ktorých vzdelanie nemá veľkú prioritu, navštevovať vyškolení sociálni pracovníci z rovnakej etnickej skupiny. Cieľom programu je pracovať predovšetkým s matkami detí v predškolskom veku.
Kurz vniesol do debaty o začleňovaní imigrantov nový vietor, ktorý prekonáva staré politické zákopové línie. Jeho heslo „integrácia prostredníctvom výkonu“ oslovuje aj časť mladých ambicióznych prisťahovalcov, ktorí si v Rakúsku želajú pre seba vybudovať úspech vlastným snažením. Veď ľudí s týmto pozadím je v krajine asi 1,5 milióna a mnohí už majú aj rakúsku štátnu príslušnosť. Pre najintegrovanejších cudzincov dosiahol Kurz rýchlejšie udeľovanie občianstva.
Nádej rakúskej pravice
Pre konzervatívnych ľudovcov je Kurz nádejou do budúcnosti. Netreba zdôrazňovať, že dlhoročný zvyk vládnuť so sociálnymi demokratmi im v očiach voličov nerobí dobre. Ťahákom má byť najmä pre ženy a mladých voličov. Prirodzene, byť hlavou diplomacie je neporovnateľne náročnejšie ako byť štátnym tajomníkom. Bude sa Kurzovi dariť aj na ministerstve zahraničia? Ako obstojí v rokovaniach za spoločným stolom s ľuďmi ako americký šéf diplomacie John Kerry, ktorý pred týždňom oslávil 70. narodeniny?
Našťastie, Rakúsko už nie je veľmoc. V tomto zmysle to bude mať jednoduchšie. Kurz zatiaľ hovorí o svojich cieľoch len všeobecne – proste ako diplomat. Chce, aby sa Rakúsko viac angažovalo na západnom Balkáne a jeho prvá pracovná cesta bude smerovať do Chorvátska. Ministerstvo zahraničia by malo poskytovať lepšie služby rakúskym podnikateľom, či dovolenkárom v cudzine a prejde úspornými opatreniami. Na druhej strane, Kurz si ponechá agendu integrácie imigrantov, ktorej sa venoval doteraz na ministerstve vnútra. – Agendu, ktorá mu nešla zle.Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.