Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Černošský prorok ekonomickej svojpomoci

.lukáš Krivošík .názory

V aktuálnom čísle .týždňa recenzujeme knihu Dennisa Kimbra Blahobyt ako voľba o černošských milionároch Ameriky. Jeden z najzaujímavejších profilov v nej patrí Samuelovi B. Fullerovi (1905-1988). Jeho myšlienky sú relevantné aj pre nás.

Lukáš Krivošík

Výzva do vlastných radov

Keď v auguste uplynulo polstoročie od legendárneho prejavu Martina Luthera Kinga „I have a dream“, venovali sme sa mu práve na tomto mieste. Teraz na Mikuláša ubehne polstoročie od prednesenia jedného menej známeho, no predsa len dôležitého černošského príhovoru. Jeho autorom bol podnikateľský magnát S. B. Fuller a zaznel pred americkým Národným združením výrobcov, ktorého bol prvým čiernym členom. Okrem iného v ňom stáli aj káravé slová do vlastných radov:

„Kdekoľvek sú ľudia, existuje pokrok. A kdekoľvek je pokrok, objavia sa problémy. Dnešným americkým domácim problémom číslo jedna je problém rasový. Je v rozpore so zákonmi prírody, aby človek stagnoval. Musí sa hýbať a napredovať, inak večný pochod pokroku spôsobí, že zaostane. Čierny muž tomuto neporozumel. Verí, že ho brzdili chýbajúce zákony o občianskych právach a nedostatok integrácie. Lenže to nie je pravda. Zato, že neurobil také pokroky ako mal, je zodpovedný skôr jeho nedostatok iniciatívy, odvahy, bezúhonnosti, oddanosti a uvážlivosti... Ak by čierny muž mal postačujúce množstvo potrebnej iniciatívnosti, odvahy a predstavivosti, mohol kontrolovať maloobchodný predaj vo svojej vlastnej komunite. Je to nedostatočné pochopenie fungovania kapitalistického systému a nie rasové bariéry, čo čierneho muža brzdí v tom, aby robil pokroky.“

(...)

„Nanešťastie, čierni veria, že v úspechu im bráni rasová bariéra, ktorá v Amerike existuje. No keby sa naučili využívať zásady všímavosti, koncentrácie, pamäte, úsudku a činu, uvedomili by si, že svet príležitostí existuje priamo v ich komunitách.“

(...)

„Čierni ľudia musia dať dohromady svoj kapitál, aby si pomohli sami... Keďže náš kapitalistický systém je súťaživým systémom, čierny človek sa musí naučiť súťažiť so svojimi blížnymi. Nemôže sa snažiť len vyhľadávať pracovné príležitosti. Musí vlastniť podniky, ktoré budú dávať prácu druhým.“

Fuller vedel, o čom hovorí. Stal sa jedným z najbohatších čiernych Američanov v čase, kedy v krajine platili segregačné zákony. Rasizmus a diskriminácia neboli vtedy len výhovorkou za osobné zlyhania, ale každodennou reálnou a citeľnou prekážkou čierneho napredovania. Fullerovi sa však vďaka dôvtipu a vynaliezavosti podarilo obísť všetky prekážky a uspieť napriek vonkajším protivenstvám. Ako? 

Podnikateľstvo ako emancipačná sila

Vďaka matke, ktorá zomrela, keď mal len 17 rokov, pochopil, že napriek všetkým nedostatkom má jeho vlasť jednu prednosť: Funguje v nej systém slobodného podnikania. A ten sa dá využiť ako najväčšia emancipačná sila v dejinách. Fuller sa narodil na Juhu USA, v štáte Louisiana. Keďže pochádzal z chudobných pomerov, vychodil len šesť tried, no celý život sa vášnivo vzdelával samoštúdiom. Už ako deväťročný si privyrábal ako podomový predajca. Neskôr odišiel do Chicaga.

Sotva by sa dal predstaviť človek viac „znevýhodnený“ počiatočne rozdanými kartami osudu ako Fuller. Samostatný biznis rozbehol počas Veľkej hospodárskej krízy. Jeho štartovací kapitál bol 25 dolárov, ktoré si požičal, ručiac vlastným autom. Nakupoval mydlo vo veľkom, aby ho predával odo dvier ku dverám. Postupne rozširoval sortiment ponúkaných tovarov, vytvoril si sieť predajcov a expandoval aj do ďalších oblastí podnikania ako reality, poľnohospodárstvo, či médiá.

Predával čiernym i bielym. Fuller Products Company dosiahla vrchol na prelome 50. a 60. rokov, kedy vykazovala hrubé tržby vo výške asi 15 miliónov dolárov ročne a zamestnávala 5 tisíc predajcov v 38 amerických štátoch. V tom čase išlo pravdepodobne o najväčší čierny biznis v USA. Lenže veľa ľudí ani nevedelo, že koncern vlastní a riadi černoch. Keď sa dozvedela o ňom jedna belošská rasistická organizácia, vyzvala bielych, aby bojkotovali jeho kozmetiku. Tento útok Fuller ešte rozchodil. Napokon sľubnému rozmachu čierneho biznisu urobili škrt cez rozpočet jeho vlastní. Čo sa udialo?

Pád

Fuller sa snažil finančne podporovať zápas Martina Luthera Kinga za občianske práva pre Afroameričanov. No mnohých ľudí v černošskom hnutí považoval za šarlatánov, ktorí bežných černochov utvrdzovali v pocitoch dedičnej krivdy, naučenej bezmocnosti, nárokovej mentality a závislosti od sociálnych výhod, blahosklonne poskytnutých bielymi. Pre Fullera bola takáto vízia odkázanosti „čiernej Ameriky“ akýmsi novodobým otrokárstvom. 

Traduje sa o ňom taká historka. Istého človeka sa raz Fuller spýtal, čo je povolaním jedného, medzi Afroameričanmi všeobecne rešpektovaného, černošského lídra.

„Je vyšším tajomníkom v celonárodnej organizácii YMCA“, zaznela odpoveď.

Nato sa Fuller spýtal: „Vyšším tajomníkom čoho presne?“

Odpoveď prišla okamžite: „Vyšším tajomníkom pre prácu s farebnými.“

Fuller však nedal pokoj: „A kto je vyšším tajomníkom v YMCA pre prácu s bielymi?“ Odpoveďou mu bolo zarazené mlčanie. A tak Fuller celý rozhovor ukončil: „Viete čo, nepociťujte kvôli tomu rozpaky. Pretože nech by bol oným vyšším tajomníkom pre prácu s bielymi ktokoľvek, v širšej americkej spoločnosti by ho sotva niekto považoval za lídra.“

Prejav pred Národným združením výrobcov zo 6. decembra 1963, výňatky z ktorého sa nachádzajú v úvode tohto článku, bol poslednou kvapkou. Fuller hovoril o tom, že fixácia na politickú rovnoprávnosť vyjde dostratena, pokiaľ Afroameričania nevyvinú viac snahy, aby boli konkurencieschopní voči bielym aj ekonomicky. No tým pobúril viacerých lídrov hnutia za občianske práva a začala sa presadzovať myšlienka bojkotu jeho firmy. Fuller zrazu prišiel o citeľnú časť svojich čiernych zákazníkov. K väčšine z nich sa informácie o jeho názoroch dostali v skreslenej podobe.

Samozrejme, z dnešného pohľadu vyzerá ako bláznovstvo snažiť sa zničením jednej z najúspešnejších černošských firiem pomôcť černošskému boju za rovnoprávnosť. Lenže bola taká doba. Keď hystéria opadla, Fullerovo bohatstvo zostalo značne zdecimované. Jeho pokusy zachrániť firmu finančným žonglovaním viedli neskôr dokonca k vyšetrovaniu, podmienečnému trestu a bankrotu. No časť bohatstva sa mu podarilo zachrániť, aj keď sa jeho podniky už nikdy nevrátili k starej sláve.

Fuller bol jedným z mála čiernych republikánov a v mnohých ohľadoch žil, čo kázal. Okrem vlastného biznisu pôsobil počas dlhých desaťročí aj ako neformálny mentor odhadom až niekoľkých tisícov začínajúcich čiernych podnikateľov. Rok a pol pred tým, než Fuller zomrel, povedal o bojkote, ktorý zdecimoval jeho biznis, nasledovné: „Nikoho neobviňujem. Proste vtedy nechápali. Mnohí nerozumejú doteraz.“

Súvisiace články:

Lekcie čiernych milionárov

Kingov sen o farboslepej Amerike

Americká debata o rase a rasizme

Washington amerických černochov

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite