Išlo o štúdiu Harvardskej a Pensylvánskej univerzity zverejnenú cez National Bureau of Economic Research, ktorá bola vykonaná na 662 študentoch z Bangalúrskej univerzity v Indii. Výskum pozostával z troch úloh a okrem inklinácii k podvádzaniu zistil aj to, že študenti túžiaci po práci v štátnej správe nekonajú prosociálne.
V prvom teste mali hádzať kockou 42 krát a nahlásiť, aké čísla im padli. Čím vyššie skóre, tým viac dostali peňazí. V rozpore s počtom pravdepodobnosti padali až tretine študentov čísla 5 a 6 podozrivo často. A práve medzi tými, čo nahlasovali neprimerane vysoké skóre bola o 6,3 % vyššia pravdepodobnosť, že uvažuje o kariére štátneho zamestnanca.
V druhom teste dostali študenti peniaze a boli požiadaní, aby ľubovoľnú čiastku venovali na charitu, zvyšok si mohli nechať. Študenti, ktorí by po skončení školy chceli pracovať v štátnej správe, si nechávali viac peňazí pre seba ako tí ostatní.
Dlžno dodať, že v treťom teste, kde bolo potrebné pri získaní peňazí spolupracovať s druhým hráčom, sa neukázala žiadna súvislosť medzi schopnosťou podvádzať a túžbou pracovať v štátnej správe.
Iste, môžeme si povedať, že ide o vedecké experimenty, hry s nízkymi pravdepodobnosťami a že sa to týka Indie a nie nás. Vedci, ktorí pracovali na štúdií ani netvrdia, že by potvrdzovala nekalé praktiky v štátnej správe (aj keď podobný experiment ukázal súvislosť medzi podvádzaním a vyššou absenciou zamestnancov štátnej správy). Skôr si myslia, že ak je v očiach verejnosti a študentov štátna správa vnímaná ako korupčné prostredie, čestných ľudí nepriťahuje do takéhoto prostredia vôbec vstúpiť.
Mne ten experiment okamžite pripomenul skvelú knihu sociálnych psychológov Carol Tavrisovej a Elliota Aronsona Chyby se staly (ale ne mou vinou) (Dokořán 2012), ktorá skúma, prečo ospravedlňujeme svoje hlúpe názory, chybné rozhodnutia a zlé skutky. Píše sa v nej aj o tom, ako sa z obyčajného poctivého človeka, malými krôčikmi môže postupne stať podvodník a gauner alebo naopak neohrozený hrdina. Písala som o knihe začiatkom roka v papierovom vydaní .týždňa č. 5/13. A zhodou okolností som si vybrala ako príklad dvoch študentov, ktorí sú na začiatku úplne rovnakí, ale jeden z nich pri skúške podvedie a získa nezaslúženú výhodu, druhý nepodvedie a prehrá. Každý si svoje konanie v duchu ospravedlňuje, nachádza pre neho argumenty, utvrdzuje sa v postoji. To naštartuje proces čin – ospravedlnenie – čin - ospravedlnenie... až niekde o mnoho rokov neskôr si ten prvý dokáže ospravedlniť a považovať za normálne aj veľký podvod, ten druhý je v tej chvíli neúplatným bojovníkom proti podvodom.
Chápem teda tých poctivých študentov, ak ich prirodzene odpudzuje prostredie, ktoré v očiach verejnosti nemá dobrú povesť. Nechcú sa stať žabami, ktoré sa postupne uvaria. Na druhej strane, z čisto celospoločenského hľadiska, je to smutná perspektíva, lebo to prostredie nemá veľkú šancu na ozdravenie zvnútra. Všetky biele vrany alebo vypudí alebo zašpiní.Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.