Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako zlyháva spoločenská zmluva

.lukáš Krivošík .názory

Nekvalitné verejné služby na Slovensku spôsobujú, že občania hľadajú spôsoby ako obísť platenie za ne. Štát následne vymýšľa stále komplikovanejšie schémy ako peniaze z ľudí predsa len vytiahnuť. Je to začarovaný kruh. Kde ho preťať?

Lukáš Krivošík

„Kašlem na to, najbližšie neplatím cestnú daň“, poznamenal taxikár, keď nás nadvihlo zo sedačiek po prejdení hrboľu na ceste. „To snáď ani nebol hrboľ, to bola pahorkatina.“ Nepomohlo ani, že pribrzdil. „Viete ako mi tieto nekvalitné cesty ničia nápravu, tlmiče...?“ Nasledovala niekoľkominútová prednáška o finančných nákladoch za opravy auta, ktoré mu však nikto nepreplatí. Na jeho rezolútne odhodlanie nezaplatiť cestnú daň som namietol, že sa predsa nemôže len tak dani vyhnúť. Štát si už nájde spôsoby ako z neho tie peniaze vytĺcť. „Tak sa s nimi budem súdiť. Viem o viacerých, čo vidia veci podobne ako ja.“ Nuž, veľa šťastia!

Na tomto mieste by sme mohli skončiť optimistickým odporúčaním ísť voliť v župných voľbách. Načrtnutý problém s cestami je práve parketou vyšších územných celkov. No pocity tohto taxikára dnes na Slovensku zdieľa veľa ľudí a ich nespokojnosť vyvoláva podstatne širšie spektrum verejných služieb, než je len údržba ciest. Občania majú pocit, že platia veľa peňazí za verejné služby, ktoré nie sú na náležitej úrovni. Ich ochotu platiť za ne znižujú aj informácie o korupcii a sprenevere odvedených zdrojov.

Politici na tento vývoj reagujú vymýšľaním stále nových a efektívnejších spôsobov ako z ľudí peniaze vytiahnuť. Čo len ďalej vyživuje frustráciu verejnosti a snahu vyhnúť sa plateniu. Iste, politici a úradníci môžu namietnuť, že bez peňazí od občanov predsa kvalitné verejné služby nemôžu poskytovať. – Teda, ak nechcú robiť ďalšie dlhy (ktoré však budú vytvárať asi za každých okolností). Lenže ako to funguje v súkromnom sektore? Najskôr musíte poskytovať služby na určitej úrovni, aby vám ľudia boli vôbec ochotní za ne platiť.

Prirodzene, platenie za verejné služby (na rozdiel od tých súkromných) nemôžete celkom dobre odmietnuť. Oná spoločenská zmluva je iba abstrakciou, ktorú nikto explicitne nepodpísal. Súhlas verejnosti s ňou je nanajvýš implicitný. No na tejto implicitnosti v skutočnosti veľmi záleží. Štát môže vymýšľať stále drakonickejšie spôsoby ako z ľudí peniaze vytĺcť. Lenže tým narúša onen nevyslovený súhlas, na ktorom obchod „zdaňovanie výmenou za verejné služby“ spočíva. Štát je následne čoraz menej vnímaný ako spoločný priestor, prostredníctvom ktorého si občania zabezpečujú určité verejné statky. Naopak, silnie pocit, že štát je len nenažraný výpalník – niekto bytostne oddelený od občanov - ktorý veľa berie, no ponúka na oplátku iba málo. A preto je legitímne použiť akékoľvek prostriedky, aby sme pred ním svoje peniaze uchránili...  

Aké je východisko z tohto bludného kruhu? Lopta je na strane politikov. Oni musia popracovať na kvalite verejných služieb, aj napriek limitovaným zdrojom, ktoré majú dnes k dispozícii, aby verejnosť presvedčili, že platiť za ne má zmysel. Svoju intelektuálnu kapacitu by teda mali menej používať na vymýšľanie stále sofistikovanejších spôsobov ako vytiahnuť peniaze z ľudí a viac sa venovať zlepšovaniu fungovania štátu. Ľudia v súkromnom sektore možno vďaka tomu prestanú svoj čas a vynaliezavosť vynakladať na hľadanie únikových ciest ako sa plateniu vyhnúť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite