Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Francúzsko a my

.jaroslav Daniška .názory

Slovensko dnes navštívil francúzsky prezident Francois Hollande. A bol to malý paradox.

Francúzsko bolo najdôležitejším spojencom Československa medzi dvomi vojnami. Svoj význam má však aj pre Slovensko, najmä pre našu kultúru. Vo Francúzsku našiel zázemie Milan Rastislav Štefánik, generál tamojšej armády. Francúzsko bolo veľkou inšpiráciou nášho najväčšieho spisovateľa Dominika Tatarku, aj veľkého maliara Mikuláša Galandu. Francúzska krajina a francúzske myslenie inšpirovali aj mnohých ďalších, od Reichentála po Paštéku. Francúzsko bolo dôležité aj pre československý disent, v niektorých obdobiach dôležitejšie ako Británia či Nemecko. V Paríži je napokon pochovaný Tomislav Kolakovič, muž, ktorý zmenil naše dejiny.

A predsa to bolo niekedy hlboko v dobe komunizmu, keď sa niečo prerušilo. Keď prišiel v 60-tych rokoch do Bratislavy Jean-Paul Sartre, našich najlepších intelektuálov to sklamalo. Čakali od neho niečo odvážne a on sa správal ako stranícky byrokrat. A s našimi komunistami sa tupo opil.

Raymond Aron ani Alain Besancon sa tu nikdy veľmi nečítali. A preklady Bernarda Henri-Lévyho, snáď najzaujímavejšieho liberála v západnej Európe, skončili s odchodom jednej redaktorky zo Sme. Áno, do Trnavy prišiel Peugeot, v Lidli bývalú francúzske týždne, ale niečo podstatné sa stratilo.

Tatarkovská inšpirácia akoby vyprchala. Žiadny tunajší spisovateľ na ňu nedokázal nadviazať, čo zo všetkých najhlasnejšie potvrdzuje Martin Leidenfrost, ktorý je v tomto zmysle slovenskejší, ako mnohí jeho kolegovia. Ešte za Mečiara sa pritom neďaleko Notre Dame zakúpil pre potreby slovenských umelcov byt a mnohým aj poslúžil. V čom je teda problém?

Francúzi záujem nestratili, stačí im príležitosť. Nehovorím o politikoch, najmä tých, ktorí nám odporúčali kedysi mlčať. Ale o kultúre. Výstava našej gotiky mala vo Francúzsku úspech. Ako dopadne recipročná výstava v Bratislave?

Otvorená bola dnes počas návštevy prezidenta Hollanda na bratislavskom hrade, jej témou je umenie a príroda stredovekej Európy. Keď sa človek pozerá na malú platňu relikviára so zobrazením Františka z Assisi, ktorá bola vytvorená niekoľko mesiacov po jeho smrti, dýchnu na vás dejiny. Ich blízkosť. A nádhera – tak ako pri nádherne gravírovanom kríži. Práve tu si musí človek uvedomiť, čo všetko nás spája.

Francúzska revolúcia slovenských vzdelancov veľmi neoslovila. Štúr a jeho generácia sa voči nej vymedzili. Je to možno paradox, ale dnes je Francúzsko pre Slovensko najzaujímavejšie jednou tamojšou kontrarevolúciou. Reč je o hnutí Manif pour tous, ktoré vzniklo na obranu tradičného manželstva a stalo sa – napriek jazykovej bariére – zrejme momentálne najväčšou inšpiráciou pre slovenské pro-life hnutie. Potvrdením je aj zhromaždenie, ktoré sa počas Hollandeho návštevy uskutočnilo pred prezidentským palácom.

Francúzsko je nám bližšie, než sa zdá. Nie politicky, ale kultúrne.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite