Na začiatok sa ponúka paralela so Slovenskom. Až doteraz sa zdalo, že od leta 2010 sme boli s Čechmi v politickom cykle zladení. Najskôr u nás aj u nich prekvapivo vyhrala pravica, ktorá stavala na protikorupčnej rétorike a boji proti zadlžovaniu. Nečasova a Radičovej koaličné vlády boli od začiatku nestabilné, jedna vládna kríza striedala druhú, až kým obe predčasne padli. A nasledoval pád hlavných pravicových strán, ktorý bol plný hanby – ODS zruinovala žiarlivá Jana Nagyová a takisto viac agilní než schopní policajní vyšetrovatelia (čo vlastne zostalo z ich megazáťahu?), a SDKÚ rozgniavila Gorila (ozaj, čo zostalo z jej vyšetrovania?).
Lenže tu sa česko-slovenská paralela končí. Na Slovensku z kolapsu pravice naplno profitoval Ficov Smer, a tak protestné hlasy pozbierala štandardná opozičná strana, ktorá zostavila jednofarebnú vládu. Ako antisystémový prvok uspel len Igor Matovič, pričom vábnička na protestných voličov, hnutie 99 percent s veľkopodnikateľom Ivanom Weissom, nezískalo ani percento.
V Česku sa stal pravý opak. Ficovi priatelia z ČSSD túžili po siedmich rokoch vládnuť a napodobniť Smer, ale nemali na to – na rozdiel od svojho slovenského vzoru boli a sú rozhádaní, navyše ich líder Sobotka nemá Ficov talent. Za týchto okolností sa zrodil triumf Slováka Babiša a úspech Japonca Okamuru, dvoch šampiónov prvosignálneho populizmu. Keď k nim prirátame aj komunistov, ktorí si ako jediná doterajšia parlamentná strana prilepšili, dostaneme 94 poslancov (z 200), ktorí reprezentujú vzburu proti systému, respektíve priamo proti Novembru.
To všetko je preto pozoruhodné aj v európskom kontexte. Podobné ťaženie populistov sme naposledy pozorovali len na juhu Európy platiacom eurom, kde prežívajú hospodársky prepad a rekordnú nezamestnanosť. Lenže v Grécku aj Taliansku mohli vytvoriť vládu bez radikálnych populistov dvaja veční rivali, konzervatívci a socialisti. V Česku by síce bola aritmeticky možná ľavo-pravá štvorkoalícia bez Babiša (ČSSD, TOP 09, ODS, KDÚ-ČSL), ale jej prípadní členovia vzájomné spojenectvá jednoznačne vylúčili pred aj po voľbách. Jedine reálne je tak vtiahnutie populizmu do vlády ČSSD-Babiš-lidovci – ale ako dlho takýto divotvorný spolok vydrží?
České voľby ilustrovali, že na to, aby krajina vyzerala ako Cirkus Humberto, netreba euro ani vyše 20 percentnú nezamestnanosť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.