Spiegel už na titulnej obálke sľubuje odpoveď na otázku, ako mäsopriemysel pripravuje Nemcov o zdravie.
Na rozsiahlych 19 stranách (text nie je voľne dostupný) sa čitateľ dozvie o chove prasiat či o ich zakáľaní občas aj viac než by si azda želal. Ale zaujímavejší je celkový obraz: údajne až 85 percent Nemcov zje mäso každý deň, respektíve každý deň. „Od roku 1950 sa len spotreba bravčového takmer zoštvornásobila.“
Ako rozvádza týždenník, produkcia mäsa sa tak stala jednou z najproduktívnejších oblastí agropriemyslu. Už nie je žiadnou zriedkavosťou, keď sa v maštaliach tisne 2 tisíc ošípaných či 40 tisíc kurčiat, a to všetko v mene zásady „Masse statt Klasse“ (Množstvo namiesto kvality). Aby boli tieto chovné zvieratá fit produkciu, nemeckí zverolekári im ročne vstreknú či podajú 1734 ton antibiotík (dvojnásobne viac než spotrebujú obyvatelia Nemecka). Prasiatka dostávajú už hneď po narodení akési antibiotiká dlhovekosti, pritom mnohé antibiotiká sa im neskôr podávajú iba čisto preventívne. Spiegel píše o „šialenstve antibiotík“, ktoré má vplyv aj na človeka. Zverolekári totiž predpisujú zvieratám aj prostriedky, ktoré sa používajú v ľudskej medicíne. Šíria sa tak multirezistentné zárodky ako zlatý stafylokok MRSA, ktoré spôsobujú rezistenciu voči niektorým druhom antibiotík a v nemocniciach vyvolávajú infekcie. Najviac postihnutí sú práve zverolekári, chovatelia, kŕmiči dobytka či jatkoví mäsiari, mnohí z nich prenášajú multirezistentné kmene.
Spiegel však upokojuje spotrebiteľov, že z tohto dôvodu sa ešte nemusia báť jesť mäso: v ňom síce môže byť MSRA, ale tepelným spracovaním odumrie.
Nemci z rozmachu mäsopriemyslu profitujú, po USA sú druhým najväčším exportérom bravčového. Nemecké mäso je atraktívne jednak tým, že tamojšie hygienické štandardy sú vysoké. Výrobcom sa tiež darí znižovať náklady. Na nemeckých bitúnkoch pracujú Rumuni, Poliaci či Maďari za nízke mzdy (5 eur na hodinu, čo je dvoj- až trojnásobne menej než za čo by pracovali domáci). Aj pre takéto znižovanie nákladov sa ceny mäsa držia relatívne nízko a obyvatelia vyspelejšieho sveta sa ním môžu prejedať, ako ešte nikdy v histórii ľudstva.
Spiegel v tejto súvislosti pripomína predvolebný návrh strany Zelených, ktorá žiadala zavedenie takzvaného Veggie-Day, podľa ktorého by jedálne aspoň raz do týždňa nepodávali žiadne mäso. Zeleným sa všetci vysmiali z prehnaného štátneho poručníctva, Spiegel ich spätne bráni a konštatuje, že vôbec nešlo o absurdný nápad: srdcové infarkty, mozgové porážky či rakovina, to všetko spôsobuje okrem iného aj nesprávne stravovanie a priveľa červeného mäsa.
Mäso bolo kedysi luxusom, dnes každodenným pokrmom, Spiegel hlási strednú cestu a cituje experta, podľa ktorého by mali ľudia obmedziť konzumáciu mäsa na tri dni v týždni.
..........................................................................................................
Aj v Nemecku riešia problém s Rómami uzavretými v chudobných getách. Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) píše o Rómoch z Rumunska a Bulharska, ktorí v posledných rokoch utekajú pred chudobou do Porúria. Vznikajú nové štvrte chudoby, ulice plné biedy, kriminality a násilia.
Celý problém sa začal vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ v roku 2007. Prisťahovalectvo z oboch týchto krajín vzrástlo v priebehu krátkeho času o 300 percent. Samozrejme, nie všetci, ktorí prichádzajú do Nemecka, sú chudobní – určite to napríklad neplatí o početných rumunských lekároch v nemocniciach. Ale v Duisburgu a Dortmunde panuje iná situácia. V Dortmunde už žije okolo 4 tisíc Rumunov a Bulharov, zväčša Rómov, mnohí sa usadili v najlacnejšej severnej štvrti. Istý turecký imigrant, ktorý sem prišiel v 60. rokoch, sa novinárovi FAZ sťažuje, že všetci jeho nemeckí susedia štvrť opustili. Vytláčajú ich totiž noví prišelci, ľudia s nulovou kvalifikáciou, mnohí analfabeti.
Getoizácia sa bude podľa denníka prehlbovať. V januári 2014 prestanú pre Rumunov a Bulharov platiť obmedzenia voľného pohybu osôb, takže sa predpokladá, že do niektorých nemeckých miest prídu za svojimi príbuzným celé rodiny.
Expert na migráciu Klaus Bade varuje pre FAZ pred najhorším. Podľa neho niet veľkých riešení, len drobnej práce: Rómov treba dostať z preplnených domov a presvedčiť, aby ich deti posielali do škôl. Štát by mal podľa Badeho pre tento cieľ obetovať veľa peňazí. Jeho varovanie znie: „Ak sa s týmto nič neudeje, budeme mať mŕtvych.“
...........................................................................................................
Podľa očakávaní sa rodí veľká koalícia CDU/CSU a SPD. Jeden z jej hlavných sporov, či zaviesť celoštátnu minimálnu mzdu. Správny nemecký ľavičiar je za, pravičiar proti. Pri bližšom pohľade však nie je celkom jasné, prečo sa tomu pravica po celé roky tak urputne bráni.
Komentátor Wolfgang Münchau to vidí jednoznačne: “Francúzi ju (minimálnu mzdu) majú. Američania ju majú, a Briti tiež. Vo Francúzsku je minimálna mzda v hrubom 9,43 eur. V USA je to 7,25 dolárov, teda 5,40 eura. Vo Veľkej Británii je to pre dospelých takmer 7,50 eura, pre mladistvých a učňov podstatne menej.”
Münchau konštatuje, že hoci sú USA a Veľká Británia viac protrhovo orientované krajiny, o minimálnej mzde sa tam nevedú vášnivé debaty. Komentátor kritizuje prístup CDU, ktorá háji status quo: minimálnu mzdu dnes v Nemecku neurčuje štát, ale vyjednávania medzi zväzmi odborov a zamestnávateľov, ktoré si dohodnú sadzby minimálnej mzdy pre určité sektory. Tieto sadzby sú však záväzné aj pre podniky a zamestnancov, ktorí nie sú organizovaní v týchto zväzoch. “V skutočnosti sa nevyjednáva o minimálnych úrovniach mzdy, ale vytvárajú sa kartely a vstupné bariéry na pracovný trh,” píše komentátor.
Podľa Münchaua je oveľa lepšie zaviesť štátom stanovené minimum: “Minimálne mzdy sú výrazom spoločenskej dohody, že prácu nemožno pripustiť pod určitou úrovňou mzdy.” Lenže dôležité sú najmä parametre, podľa komentátora si treba dávať pozor, aby minimum nebolo nastavené privysoko. Štát by tak mohol sám spôsobovať vyššiu nezamestnanosť, ako sa to deje vo Francúzsku. Münchau má preto pochybnosti o návrhu SPD zaviesť minimum na úrovni 8,50 eur na hodinu, čo je zrejme príliš veľa. Lepšie by vraj bolo začať s minimálnou mzdou okolo 7 eur, skúmať efekt na pracovný trh a až potom ju prípadne zvyšovať.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.